Caught //Destiny 2.//

Part 9

Veľmi sa ospravedlňujem, že tak dlho nebola žiadna kapitola ale sťahovali sme sa teraz cez sviatky a naozaj na písanie nebolo času. Je tu aké nový tom a prajem vám doň všetko dobré zlatíčka :)

Nad ránom, okolo druhej som už bol celkom zbehlý v drinkoch. Amira mala pravdu, dá sa to naučiť rýchlo. Celú noc sme bok po boku makali, okolo dvanástej sa ku nám pridala i Bryn a práca nám šla od ruky. Bol som uťahaný ako kôň, keď som sadol do auta niečo krátko po tretej. Nechal som si stiahnuté okienko aby ma ľadový vzduch trochu prebral. Vyšiel som na vyľudnené cesty Londýna a cesta mi ubehla veľmi rýchlo. Školu som mal až od desiatej, tešil som sa, že si aspoň trochu pospím. Len teraz nezobudiť Terku... Zatiahol som dole na parkovisku ručnú brzdu a vypol motor. Vystúpil som, zamkol a odšuchtal sa ku vchodovým dverám bytovky. Výťah sa nekonečne pomaly vliekol. Zaspával som na nohách, zmrznuté ruky kvoli studenému volantu som vopchal do vreciek. Prstami som zavadil a slušný balíček peňazí- môj nástupný plat. Síce to bude náročné, jeden večer hrať, druhý zas makať v bare, škola a Terka ale potrebujeme tie peniaze. A plat budem mať takto veľmi dobrý. Koniec koncov, nebudem to musieť robiť dlho. Terka bude do roka chodiť a tiež si nájde zamestnanie. Jej rodičia nám tiež sem tam pošlú peniaze, takže nie sme teraz na to už tak zle. Výťah zastal a ja som z neho vystúpil, šiel som k nášmu bytu. Potichu som otvoril vchodové dvere a vyzliekol sa. Peniaze som šiel skryť to peňaženky, čo som si zabudol doma (vodičák a techničák mám stále v aute) a šiel sa pozrieť na Terku. Spokojne oddychovala zo sna, prikrytá až po uši. Pousmial som sa a z posledných síl som držal oči otvorené, kým som sa vyzliekal. Nechcelo sa mi obliecť, tak som sa len čo najtesnejšie pritisol k Terke a prykril sa až po uši. V sekunde kedy som položil hlavu na vankúš som zaspal ako drevo.

O deviatej mi začal zvoniť budík, no tresol som po ňom, nech zmlkne. Znovu som sa pritulíl k Terke a ani si neuvedomil, že Terka šla už do školy a ja obímam vankúš ako baba. Spokojne som sa usmial a spal ďalej.

Do riti! Meškám! Rýchlo som do seba nahádzal toast, ktorý sa mi spálil, lebo som naň zabudol kým som sa šiel rýchlo dať dokopy. S obhoreným toastom v ústach a tričkom oblečením naopak som skackal po priedsieni, snažiac sa obuť si topánky. Pristúpil som si šnúrku na jednej topánke a striekal sa na zem- toast sa rozmrvil po celej predsieni. Super, poobede musím upratať. Rýchlo som vybehol na chodbu a zabuchol dvere. Až ked som bežal po schodoch tak som si uvedomil, že som si zabudol kľúče od bytu na komode. Zahrešil som a vybehol na parkovisko modliac sa, aby netrebalo dievčat auto. Aspoň raz sa na mňa šťastie usmialo a netrebalo. Skočil som dnu a naštartoval, no až na tretí pokus. Vyrútil som sa do nikdy nastávajúcej premávky a rútil sa do školy.
Vbehol som do učebne a po učiteľovom ofrflaní si sadol na svoje miesto vedľa Amiri, ktorá sa zachichotala, no inak bola ticho. Nemohol som nájsť pero, no Amira mi jedno posunula. Vďačne som zamrmlal a dezorientovane pozeral na otázky. S povzdychom som začal odpovedať na krkolomné otázky.

,,Položte perá, váš čas vypršal." ozval sa učiteľ po asi pol hodine. Pozrel som na posledný papier čo som nestihol odpovedať na otázky a v duchu zahrešil. Neochotne som sa postavil, prevesil do takú cez plece a šiel položiť nedokončený test na profesorovu katedru. Zazrel po mne a vychmatol mi ho. Odfŕkol som si a otočil sa na odchod. Skoro som od vrazil do Amiri. Rýchlo som ju chytil za plecia, pre istotu, keby náhodou stratila rovnováhu. ,,Heh, som okay." zasmiala sa a načiahla sa poza mňa a položila test na katedru. ,,Ako si zvládol noc po?" zasmiala sa a ja som vyvalil oči nad nešťastnou formuláciou jej otázky. Profesor si za nami odkašľal a Amira si uvedomila, čo vlastne povedala. ,, Nemyslela som to tak." začervenala sa. ,, Ja viem," usmial som sa, ,, ale ostatný nie. Mám chvíľu voľno. Costa?" uškrnul som sa. ,, Okay." zamrmlala celá červená. Zobral som ju okolo pliec a viedol ju von z učebne.

Sŕkali sme spolu kávu a v tichosti počúvali hudbu čo hrala z reprákov nad našimi hlavami. Púšťali vianočné odrhovačky, ktoré tak moc nemám rád. ,,Na Vianoce ostávaš tu v Anglicku?" prelomil som ticho. ,, Nie, idem za svojimi troma bratmi a dvoma sestrami domov. Len im musím kúpiť darčeky..." povzdychla si a ja som sa neubránil úsmevu. Rozmýšľal som, či sa na ňu jej súrodenci podobajú. Amira malá dlhé, tmavé, jemne zvlnené vlasy až pod lopatky, veľké hnedé oči a veľké plné pery. Pokožku mala len o niečo tmavšiu ako ja, takže vyzerala exoticky. Bola maximálne 165 centimetrov vysoká, s plnými krivkami, úplne jemne oblá. Tak akurát. Zvedavo naklonila hlavu keď videla, že si ju obzerám. ,, Len rozmýšľam, či tvoji súrodenci vyzerajú ako ty." poponáhľal som sa s vysvetlením. Vybrala mobil z vrecka a niečo v ňom hľadala a nakoniec ho otočila displejom ku mne. Bolo tam toľko ľudí, že sa ledva všetci vošli na fotku. Pozorne som do ju prehliadol a s úsmevom som zistil, že jej sestry sa na ňu veľmi podobajú. ,,Počuj, nepôjdeme spolu na nákupy darčekov?" vychrlil som zo seba, čo ma veľmi prekvapilo. Otvorila ústa, no hneď vyčarila úsmev. ,, Nikdy neviem, čo kúpiť Terke. Pomôžeš mi?" poprosil som ju. ,, Ak mi potom vezmeš tašky." uškrnula sa a kývla na čašníka, že chce zaplatiť.

Po štyroch dlhých hodinách, troch otlakoch a deviatimi taškami v odumretých rukách sme sa rozlúčili s Amirou s tým, že sa vidíme zajtra. Dnes večer spievame s Terkou v bare. Dovliekol som sa domov a uvedomil si, že vianoce sú tu za týždeň a pol. Zložil som tašky s darčekmi na rohožku a zašmátral som po kľúčoch vo vreckách. Nemohol som ich nahmatať, tak som sa snažil spomenúť, kde som ich nechal. Po chvíli úmorného rozmýšľania mi došlo, že sú z druhej strany zámku. Vybral som teda mobil zo zadného vrecka riflí a v zozname kontaktov som vyhľadal Terku. Vytočil som ju, no ozval sa mi nepríjemní mužský hlas oznamujúc, že momentálne niekým rozpráva. Nasrdene som sa teda opel o dvere a mobil založil späť do vrecka zamyslel sa, či mám všetko. S Amirou sme obehli tri nákupné centrá a prešli skoro všetky obchody. Po celú tú dobu sme sa perfektne bavili a pristihol som sa pri tom, ako myslím na to, ako pri smiechu privierala oči a zakrývala si ústa dlaňou, lebo si myslela, že ma škaredý úsmev. Zrazu sa dvere, o ktoré som sa opieral otvorili a ja som sa strieskal na dlážku. V ušiach sa mi ozval zvuk praskajucého skla a ja som si spomenul na mobil v mojom zadnom vrecku. ,, Prečo stojíš vonku?" spýtala sa nechápavo Terka. ,,Zabudol som si kľúče." zamrmlal som a postavil sa zo zeme. ,,S kým si volala?" spýtal som sa jej nie práve najmilším tónom a vzal tašky dnu do bytu. ,,Čo to tam máš?" vyhla sa mojej otázke inou otázkou. ,,Darčeky." zamračil som sa.
,,Aha."
,,Aha?"
,,Aha." Povzdychol som si a vyzliekol si bundu. Keď som vybral mobil z vrecka, zahrešil som viac, ako by sa patrilo. ,, Idem do izby." zamumlala a už jej nebolo. Na to, že bola na vozíku, bola rýchla. Čo sa jej porobilo? nerozumel som. Vošiel som do kuchyne, kde na kuchynskom stole ležal Terkin mobil. Vzal som si pohár zo skrinky a napustil do neho vodu. Položil som potom prázdny do drezu a chystal sa ísť do sprchy, pod teplú vodu aby si ubolené svaly trošku oddýchli, no mobil na kuchynskom stole zavibroval. Prišiel som k nemu a chcel ho odniesť Terke, no znova mi zavibroval v ruke a jeho displej sa rozžiaril.

Marek<3: platí zajtra stretko?
Marek<3:chcem ti toho toľko povedať...

Zamrzol som uprostred kroku a zízal na už potemnený displej. Položil som mobil späť na stôl a otočil sa ku skrinke pod drezom. Vybral som z nej 40% whisky a poriadne si z nej uhol. A nie len raz.