Caught //Destiny 2.//

Part 8.

Keď som s Terkou vošiel do vestibulu, dal som jej na temeno pusu a otočil sa v dverách. ,,Kam ideš?" spýtala sa prekvapene. ,,Von." odpovedal som neurčito a odolával pokušeniu prikrčiť sa, keď sa na mňa zamračila. ,,S Adamom na pivo. Neviem kedy sa vrátim." zamumlal som a zdrhol skôr, ako stihla namietať. Má to byť prekvapenie, tak to nesmiem pokaziť. Rýchlo som vyšiel z vestibulu bytovky a prebehol cez parkovisko. Vonku pomaly padal sneh. Stiahol som si čiapku viac na uši a dvoma veľkými skokmi prekonal vzdialenosť k môjmu autu. Rýchlo som si sadol dnu a naštartoval. Zrak mi padol na palubný budík a zahrešil som, keď som zbadal, koľko je hodín. Sedem, o pol ôsmej mám byť tam. Prudko som stočil kľúčom v zapaľovaní a rýchlo som zacúval. Vyrútil som sa do premávky Londýna a zapol kúrenie. Na začiatku, keď sme sem prišli mal som obrovský problem zvyknúť si, že tu jazdia kompletne naopak, no teraz už som to zvládal s prehľadom. Ale nezaobišlo sa to bez jednej búračky, dvoch. Pozrel som na papierik s inštrukciami a zamyslel sa nad ním, kým som stál na červenej. Košeľa- mám. Čierne nohavice-mám. Vlasy- spravím si och na ďalšej červenej. Dupol som na plyn a vyštartoval som, keď naskočila zelená. 7:18 pm. Do riti. Ešte viac som napumpoval motor a modlil sa, aby ma nečapli policajti. Sedemdesiatka po meste by mi neprešla. Konečne som našiel parkovisku, ku ktorému som si na lístočku nakreslil cestu a rýchlo som vybehol z auta, zamykajúc ho cez plece. Rozrazil som vchod pre zamestnancov a cez spojovaciu chodbu som prešiel ku veľkým policiam s alkoholom, čo sa tiahli od stropu po výšku mojích očí. Od tejto línie asi až po môj pás sa tiahli zrkadlo a potom zas prepážky z čierneho dreva s fľašami alkoholu. Zrak mi padol na mramorový pult v tvare polkruhu čiernej farby ktorý sa tiahol od jednej steny k druhej a pod ním nespočetne veľa krabíc a malých chladničiek. V nich boli citróny, jahody a ďalšie druhy ovocia a v niektorých kocky ľadu. Steny boli tmavo sivej farby a na strope bol veľký podhľad, na ktorom bolo nespočetne veľa led-pásov. Osvetľovali celý bar do zaujímavej farby, ktorá nebola ani biela, no ani nejako farebne odlišiteľná. Zrak mi prebehol cez rozľahlú miestnosť, ktorá sa otriasala basami. Z vysokého stropu dopadali na preplnený parket farebné svetlá, ktoré divo lietali kade tade. Steny mali asi tiež sivú farbu, no vďaka farebnému osvetleniu to bolo tažké určiť, lebo s každou novou farbou vyzerali tie steny ináč. Hore vo výške asi dvoch metrov boli dve plošinky. Na jednej besne tancovalo dievča vo veľmi... odhaľujúcom oblečení a na druhej bol zas chlapec, len v obtiahnutých boxerkách. Obaja zápalisto tancovali na rýchlu hudbu a nevšímali si dav pod nimi. Akoby ani neexistoval. Obdivoval som vášeň, s akou tancovali. Nevedel by som si predstaviť robiť to, no bolo to obdivuhodné. ,,Tu zákazníci nemajú čo robiť." ozvalo sa pri mne a ja som poskočil od ľaku. Pohľad mi padol na nízke šľachovité dievča s dlhými kučeravými vlasmi. Mala na sebe biele tielko a čiernu sukňu, okolo pásu mala zásteru. Pod pazuchou mala tácku, v rukách pohár a handričku, ktorou ten pohár utierala. ,,Nie som zákazník. Od dnes tu pracujem." usmial som sa na ňu. ,,Vitaj." zafrflala a otočila sa na päte. Odkráčala poza výklad a keď mi zmizla z dohľadu, otočil som sa späť ku davu. Na plošinách už neboli tanečníci a okolo pultu sa začali hromadiť ľudia. Pregĺgol som a neisto sa na nich pozrel, keď sa ozval kovový hluk. Obzrel som sa a prešiel popri výklade a zbadal som, ako Amira čupí vedľa tej baby s kučeravými vlasmi a zdvíha zo zeme tácku i handričku. Amira? Prekvapene som vydýchol. Baba s kučeravými vlasmy jej niečo zamračene rýchlo povedala a tak sa pratala do nejakých dverí, čo predpokladal, že je sklad. Amira pokrútila hlavou a otočila sa smerom ku mne a zamrzla. ,,Dominik?" vyčítal som jej z pier a zasmial sa. Prišla ku mne a objala ma. Veľmi ma to gesto prekvapilo, no objatie som jej vrátil. ,,Tak ty si ten nový." zasmiala sa. ,,Mám ťa na starosť." žmurkla a zazubila sa. ,,Chvála bohu. Čo som jej spravil?" spýtal som sa a prstom som ukázal na dvere, v ktorých zmizlo to kučeravé dievča. ,,Bryn si nevšímaj. Vždy je nabrúsená." kývla rukou a podala mi zásteru. ,,Daj si ju, sleduj a uč sa." usmiala sa a vyhranila si rukávy na jej vzdúvajúcej sa košeli. Bože, mala božskú postavu... Prinútil som sa odtrhnúť od nej zrak a vykázal som si rukávy, zaviazal za pásom zásteru a oprel sa o pult. ,,Čo si dáte?" spýtala sa vysokej blondíny, ktorej bolo vidno všetko a tak chlapom nenechávalo skoro nič na predstavivosť. Ako ja len neznášam takýto typ dievčat. ,,Bikiny Martiny." odfŕklo podnapito a zvalilo sa na barovú stoličku. Amira hodila krátky zamyslený pohľad na pult a tak sa na mňa usmiala. ,,Vyber z chladničky ananásový džús a granátových syrup." kývla hlavou smerom ku pultu a ja som si čupol. Syrup som našiel rýchlo, no džús som nevedel nájsť. ,,Asi bude v sklade." poťukala ma po pleci a ja som odbehol k dverám, kde predtým zmizla Bryn. Otvoril som ich a rýchlo prebehol zrakom po rozľahlých regáloch. Celkom vzadu som zbadal krabice džúsov a rýchlo som schmatol ananásový. Rýchlo som stamaď vyšiel a zavrel za sebou, otvárajúc ho som sa ponáhľal ku pultu. Videl som ako Amira zručne nalieva do vysokého pohára na Martini trochu kokosového rumu, tak trošku vodky a otočila sa ku mne a vzala mi džús z rúk. Odliala tam do polovice pohára a tak tam dala pár kvapiek granátového syrupu, hodila tam pár kociek ľadu a keď jej blondínka dala peniaze, dala na kraj pohára dážniček a s úsmevom jej ho podala. Celý ten proces som sledoval uveličený a prestrašený, ako to len preboha zvládnem. ,,Je to. Celkom jednoduché, nie?" uškrnula sa na mňa a ja som sa zmohol len na zastonanie. ,,To zvládneš. Chce to len cvik." zachichotala sa a venovala sa ďalšiemu zákazníkovi. Keď si poprosil Mojito, potešil som sa. Aspoň niečo viem pripraviť. ,,Toto zvládnem. Ber ďalšiu objednávku." povedal som jej a už aj som bral do ruky shaker a biely rum z regálu za mnou. Otvoril som ho a od oka ho tam nalial. Odložil som rum a z kvetináča pri stene som odtrhol pár mäsových lístkov. Tiež som ich hodil do shakera a z chladničky si vybral kocky ľadu a limetkou, ktorú som rýchlo najkrájal. Prisypal som do shakera cukor a prilial citrónový jigger, ktorý som po útrapnom hľadaní našiel až na konci regálu. Rýchlo som tam ulial, preshakeoval, zobral som pohár a hodil na dno nakrájanú limetku. Nalial som do neho zmes zo shakera a spokojne sa usmial. ,,Koľko stojí?" spýtal som sa Amiri. ,,Dve libri." zamrmlala a keď hodila do svojho pestro žltého drinku ľad, pozrela sa na môj výtvor. ,,Nie zlé." uškrnula sa. Žmurkol som na ňu a popýtal si peniaze od chalana, čo si to prosil. ,,Pomalšie sa nedalo?" zafrflal, keď mi z ruky vyšklbol pohár. Chcel som mu dať výdavok, no keď sa otočil na odchod neunúval som sa na neho zakričať. Odložil som si ho do vrecka riflí a utrel za sebou trochu rumu, čo po mne ostalo na pulte. Prehodil som si handričku cez plece a pýtal sa ďalšieho zákazníka, čo si dá. Neušlo mi, ako sa Amira pousmiala pri mojom geste s hadričkou. Potešil som sa, že robím s ňou a hneď som vyberal Jaegermaistera.