/3/

161 16 1
                                    

Začal viať chladný vánok... a začalo viac snežiť. Vo vlasoch mi pristávali vločky... a slzy opúšťali moje oči. Prečo si tu ? Prečo som tu ? Prečo sme tu ? Otázok veľa... odpovedí nula.

Dotkol si sa môjho ramena... ja som tvoju ruku ztriasla. I keď to nevieš... stále sa pod tvojim dotykom chvejem... stále sa pri tvojom hlase srdce moje rozbije... srdce, ktoré vďaka tebe puklo... ťa stále chce... a niekedy aj potrebuje. Nechcem si to priznať... a ani si to nepriznám... ale stále k tebe moje srdce blúdi... ale moja myseľ ťa odmieta... a robí dobre... alebo nie ?

Znovu si ma chytil... tvoj dotyk spôsobil chvenie môjho tela... rameno, ktoré si zvieral prestalo reagovať... nedokázala som ťa striasť.

,,Mari... prosím...'' prosil si...

,,Nechaj ma na pokoji...'' hlesla som.

Ty si ma nepúštal... práve naopak... ruku na rameni si zovrel viac. Vločky snehu dopadali na naše vlasy i ruky. Mráz nás chladil... no my sme stále stáli... v tom slabom svetle lampy...

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Písanie tohto ma baví... možno to nikdo nečíta... ale mňa to netrápi... písanie tohoto mi pomáha... aspoň si vylejem svoje pocity.

Di_Dee

Snowflakes ✅Where stories live. Discover now