Keď som bol malý, do škôlky so mnou chodilo jedno neobyčajné dievča. Vedelo behať rýchlejšie ako vietor, vyhrávalo súťaže v behu a bolo okúzľujúce.
Vždy som jej tak trochu závidel, ale aj som ju ľutoval - všetky deti ju za to nemali radi. Dievčatko sa s rodičmi odsťahovalo do druhého mesta.
Odvtedy som ju nevidel. Trochu mi chýbala. Často som na ňu myslel. Na jej rýchlosť.
A teraz so mnou chodí na výtvarný krúžok.
YOU ARE READING
You better run
Short StoryStratila chuť do kreslenia, stratila chuť do života. Chcela iba utiecť od všetkého. Tak som ju nechal. „Uteč už konečne! Uteč si! Vykašli sa má všetko, keď po tom tak veľmi túžiš! Nechaj ma tu samého, ak o mňa už nemáš záujem. Mne je to jedno. Vypad...
