Vampire Conjunction [DOKONČENÉ] ✔

9.

Ráno sme sa zobudili. Na prekvapenie som vedľa seba zbadala spať Alison. Hneď som si spomenula na včerajšok. Ešte spala.. Teda dúfam, že spala. Hneď som do nej pre istotu šťuchla. Čo ak ju zabil v spánku? Bol by taký krutý a nechal ju tu? Pri mne?,,Al?" Opýtala som sa s miernymi obavami. Ona zamrnčala a otočila sa ku mne. Hneď som si vydýchla.

Vošiel som do klubu. Hneď som išiel na svoje miesto a objednal si krv.

Spolu s Al sme zišli dole.,,Tento dom je ale veľký. Včera som si to tu ani nestihla poriadne prezrieť" Zasmiala sa Al.,,To hej." Došli sme do kuchyne a tam už boli chalani.,,A potom tu sú oni." Pozrela na nich s otvorenými ústami Alison. Zasmiala som sa.,,No.. Bohužiaľ" Povedala som a pozrela som na Sebastiana a Louisa ako sa smejú na nejakom papieri.,,Čo to je?" Pristúpila som bližšie a odsotila som ich nabok. Vytrhla som Sebastianovi z ruky ten papier a prečítala som si ho.,,Uh..Netuším" Usmiala som sa a skrčila som papier a hodila ho do koša.,,A čo tu robí ona?" Ukázal Julio na Alison.,,Je na návšteve.. Čo sa staráš?" Zamračila som sa na neho.,,Počujte. Nejdeme sa baviť? Včera sme boli kúpiť alkohol, ktorý je schovaný v našej izbe. Chcete sa pridať?" Spýtal sa Louis.,,Uhm.. To si radi necháme ujsť a myslím, že by ste nemali robiť taký bordel" Prevrátila som očami a išla za Al.,,Utečieme?" Zasmiala sa a ja tiež. Prikývla som a odišli sme od nich pre istotu späť do mojej izby.,,Nebudú sa tvoji rodičia báť, že si tu?" Spýtala som sa.,,Niesú doma. Zostali u babky. Takže som v poho" Zasmiala sa.,,Ou.. A čo škola?" Pozrela som na ňu.,,No. To už asi bude problém" Vzdychla si.

Celý deň som tam vysedával. Nechcel som sa tam vrátiť a vidieť Roxy takto zničenú.

Je tu nuda.,,Nechápem kde je Gabriel.. Akože som naňho naštvaná, ale mal by tu byť. Mali sme ísť do múzea" Povedala som.,,Múzeá mám rada. Už aj chalani sú preč a užívajú si múzea alebo podobne" Vzdychla som si.,,Neboj. On príde" Povedala.,,Vlastne to je to, čoho sa bojím. Najradšej by som ho už nikdy nevidela.. Po včerajšku" Spomenula som si na to a hneď mi došlo zle. Cítila som sa tak príšerne.,,Ale nudím sa tu a chcem do múzea" Dodala som. Al sa zasmiala.

Vrátil som sa domov až neskoro v noci. Potichu som vošiel do svojej izby.

Celý deň som bola s Alison vonku.,,Myslíš, že by som mohla aj dnes prespať?" Spýtala sa.,,Ehm.. Ja neviem.. Rada by som, ale radšej neriskuj. Neboj nenechám ťa nudiť sa samú doma.. Zajtra pôjdeme von" Povedala som a pretože som sa o ňu bála som ju zaviedla domov. Ja som zas došla ku Gabrielovi. Ale bolo už zamknuté.,,Och. Sakra!" On zamkol. To je zlé. Nemám sa tam ako dostať. Skúšala som hľadať normálny zvonček, ale tento chalan žije v minulom storočí. Našla som len na dverách obrovské klopadlo. Len dúfam, že tu je a že to začuje, noc je chladná. Zabúchala som s tým na dvere.

Zo zamyslenia ma prebudilo klopanie na dvere. Vstal som a iba v pyžamových nohaviciach otvoril dvere. Stála tam Roxy a celá sa triasla. Bola jej zima a stála tu sama. "Poď." Vzal som ju dnu a objal okolo pliec.

,,Vďaka" Povedala som bez emócií.

Zamkol som a rýchlo ju dostal do jej izby. Postavil som ju pred posteľ. Odhrnul som perinu a položil som ju do postele. Vyzul som jej topánky a prikryl ju. "Mám ti doniesť teplý čaj? Celá sa trasieš." Perinu som jej vytiahol až po bradu.

Pozrela som sa mu do očí.,,Prečo to robíš?" Spýtala som sa ho.

Nevedel som čo odpovedať. "Pretože ťa mám tento týždeň na starosť..? Pretože ti je takto kvôli mne." To posledné som zašepkal.

,,Minulosť sa už nedá zvrátiť" Povedala som a zamotala som sa do periny a otočila som sa chrbtom k nemu.

Odišiel som z jej izby a odišiel k sebe. Mala pravdu.

Bolo mi nanič.. Už ani neviem ako sa k nemu správať. Mam náladu ho zničiť za všetko, čo sa včera stalo a byť naňho drzá a zlá, ale potom tu je ten pocit... Ten pocit viny.

Ľahol som si do postele. Bolo mi divne.

Nebola som ešte unavená.. Možno.. Možno by som to s ním mala vyriešiť. Neznášam pocit viny, aj keď za to jeho vražedné myslenie včera, by si zaslúžil tak kôl do srdca. Vstala som a zaklopala som mu na dvere do izby.

Hneď som vyskočil z postele a otvoril dvere.

,,Porozprávajme sa" Povedala som a bez nejakej jeho možnosti na únik som ho odstrčila a vošla som dnu. Sadla som si na jeho posteľ.

Prisadol som si k nej. "O čom?" Držal som medzi nami odstup.

,,No.. O včerajšku" Povedala som a zhlboka som sa nadýchla.

"Ja som sa už vyjadril."

Zamračila som sa.,,Fajn.. Takže mi chceš povedať, že sa nieje o čom rozprávať?" Už som chytala nervy.

"Ja som svoje už povedal."

,,Uhm. Ok! Tak v tom prípade sa už vôbec nemusíme rozprávať! Nikdy! Čau!" Povedala som naštvane. Snažila som sa upokojiť. Postavila som sa a išla som k dverám.

Zastavil som ju. Chytil som ju za zápästie a otočil k sebe.

,,Čo?" Pozrela som mu do očí.

"O čom presne, zo včera.." Potiahol som ju naspäť k posteli.

,,Myslela som, že si sa už vyjadril nie?" Arogantne som zdvihla obočie.

Zamračil som sa a následne pretočil oči. "Fajn. Ja som čakal na tvoje vyjadrenie. Ale ak chceš, vieš kde máš izbu. Zajtra ráno máš budíček o šiestej. O pol siedmej sú raňajky a o siedmej vyrážaš s chlapcami a Samom do múzeí. Potom ti ďalší porogram povie Sam. Dobrú noc." Odprevadil som ju pred dvere a tresol za ňou dverami.

,,Idiot jeden.. Ani chybu si nevieš priznať? Ty si celý chlap fakt" Pretočila som očami a už som mala pokazený deň.

"Dobrú noc!" Zakričal som na ňu cez dvere.