oco dokončuje hrad a vtedy na piesok a naše bosé nohy začne osievať drobný dážď a hoci prší ostošesť vláčime s Calom vo vedierkach morskú vodu do hradnej priekopy a keď sa neskôr cez mraky znova prebije slnko zastrčíme do každej vežičky vlajočku trepú sa vo vetre a my ideme do stánku na vrchole duny na zmrzlinu a oco s nami sedí aj neskôr keď príde príliv a spoločnými silami mu zahradzujeme cestu aby sa ľudia v hrade neutopili.
