Marvel Cinematic Universe

01

Sedela som v obývačke a prikrytá v deke som pozorovala pohybujúce sa obrázky v televízii. Práve som so svojou mladšou sestrou pozerala jednu z jej obľúbených komiksových filmov.
Pobehoval tam veľký muž vo farbách americkej zástavy a hádzal frisbee, ktoré používal taktiež ako štít. 
"Naozaj ťa toto baví?" spýtala som sa s kyslým výrazom tváre mojej sestry.
"Veď je to fascinujúce!" zapôsobene dodala. 
"Čo je na tom fascinujúce? Možno tie efekty a samotný herec, ale väčšiu pointu v tom nevidím." 
"Pozeráš sa na to inými očami než ja. Ja v tom vidím únik z reality. Robím sa, že patrím do sveta, kde existuje Kapitán Amerika a Spiderman." po mame zdedila jej hlavu, ktorá neustále lietala niekde v oblakoch.
"Bolo by to nebezpečné. Stále sa tam niečo deje...A..." zasekla som sa, pretože som sa zapozerala na jednu zo scén filmu.
"Naozaj teraz nechal vybuchnúť tank s ľuďmi vo vnútri?... A ževraj hrdina...pff. Kebyže je hrdina, tak ich aspoň omámi a nezabije. Veď to bolo absolútne nehumánne." 
"A to ešte nepoznáš Deadpoola..." zabrblala si popod nos, ale slová vychádzajúce z jej úst som zreteľne počula.
"Kto je mŕtvy bazén?" po mojich slovách sa začala nekontrolovateľne smiať, ale moje chápanie nezahrnovalo otázku prečo. 
"Nie si prvá ani posledná, ktorá ho tak nazvala." 
"A ako ten Deadpool vyzerá?" jeho meno som dala akoby do neviditeľných uvodzoviek a pri jeho vyslovení som sa nepríjemne zaksichtila. 
"Aha...pozri..." vytiahla mobil a začala do Googlu vypisovať jeho meno. 
Keď som si začala prezerať jeho obrázky, prvé, čo ma napadlo bol Spiderman, ale keď som uvidela jeho ukážky z komiksov, ihneď som jej mobil schmatla a neprijateľne som sa na ňu pozrela.
"Toto ťa vážne baví? Veď je tu samá krv, zbrane, rozpolcované telá a...a ako to vôbec mohol prežiť? To je nezmysel."
"Hlavne sa upokoj. Viem, že je to len v komiksoch a aktuálne v jednom filme, viem, že sa to nemá robiť v realite." na moju druhú otázku sa nevyjadrila, taktiež som nemala ani náladu sa jej to pýtať znova. 
Ďalej som si pozerala ukážky z jeho komiksov a ukázalo sa, že má veľmi morbídny zmysel pre humor. Zaujímalo by ma, ako spravili prevedenie tohto komiksu vo filmovej scéne. 
"Videla si už film?" 
"Samozrejme... Asi už päťkrát." 
"Mám sa báť?" 
"Chceš si ho pozrieť?"
"Možno?" 
A to som ešte nevedela, že to bude moje najhoršie rozhodnutie.

O jednu hodinu a štyridsaťpäť minút neskoršie...

"To nechápem..." vystrašene som sa pozerala raz na televíziu a neskôr na moju sestru. V oku sa mi opäť po dlhej dobe objavil tik. 
"To nemusíš chápať, to je Deadpool." spokojne odvetila. 
"To je až príliš veľa krvi na mňa...prepáč, ale teraz musím ísť zmyť tú krv zo mňa. Stále mám pocit, že je na mne. Brr..."  za svojím chrbtom som počula už len tlmený smiech mojej sestry. 
Radšej zostanem u Spidermana, Kapitána, Iron Mana... Vlastne všetkých okrem toho červeného týpka, ktorý mi naháňa pri každej myšlienke na neho len zimomriavky.

Keď som konečne dokončila svoj očisťujúci proces, zliezla som dolu po schodoch a v obývačke som našla svoju tvrdo-spiacu sestru, ako práve slintá na vankúš. Televízia stále išla, ale len čiernobiele rýchlo-pohybujúce sa škvrny s hlasným šumením v pozadí. 
Podišla som k nej a opatrne som ju zakryla, nech ju nezobudím. 
"Dobrú noc." čo sa jej práve hmýri v hlave? Určite to budú superhrdinovia ako ju zachraňujú zo spár samotného nebezpečenstva. 
Na ďalší deň sme sa chystali do obchodu s komiksami. Keďže bývame v najväčšej diere na zemi, tak nám cesta bude trvať celý deň. Bola som proti celému výletu, pretože sa mi to zdalo ako totálna zbytočnosť, ale sestra bola presvedčená, že potrebuje mať nové vydanie Daredevila. 
"Dnes cestujete do mesta?" s odmeraným hlasom sa nás spýtal otec. Jeho tvár bola zaborená do novín. 
"Áno, idem si kúpiť novú knihu o úžasnom slepom hrdinovi." 
"Teraz je ten internet...prečo si to neprečítaš tam?"
"Vieš ocko...komiksy sú ako prsia...keď ich vidíš na počítači, je to fajn, ale lepšie je, keď ich držíš v ruke." otec nevedel, aký typ výrazu mal nahodiť. Trochu to na neho zapôsobilo, pretože je to pravda, ale nevedel presne, čo si mal myslieť. 
"To povedal Stan Lee..." pozrela sa na otca a v zápätí si strčila do úst veľkú lyžicu čokoládových chrumiek. 
"Kto je ten Stan?" 
"Prepáč, ale už musíme vyraziť, aby sme stihli vlak...ľúbim ťa." na líce mu vlepila bozk, zatiaľ čo som mu ja zakývala na rozlúčku.

O pár kilometrov neskôr...

Stáli sme na železničnej stanici a čakali na vlak. Sestra stála vedľa mňa a od samého vzrušenia sa stále kmitala. 
"Čo máš v zadku mrle?" zasmiala som sa a ona tiež.
"Nie, ale neviem sa dočkať. Ja len dúfam, že to nebude vypredané. Strašne túžim po tom komikse." 
"Neboj sa, určite tam bude. A potom môžme vyraziť do mesta do cukrárne, čo na to povieš?"
"Iba keď si budem môcť dať kávu." šibalsky sa zaškerila. 
"Ty ešte piť kávu nemôžeš. Veď by ti z toho vybuchlo srdce. A energie máš nadbytok..." práve prišiel vlak, tak som už ani nečakala na spätnú väzbu od mojej sestry. 
Prišli sme do mesta. Ľudia sa tu hmýrili ako mravce v mravenisku a jediné, od čoho som nespustila zrak bola moja sestra. Držala sa ramienka mojej kabelky, aby sa nestratila.
"Dobre... takže teraz kam?" spýtala sa ma, no v tejto chvíli ma opustil môj zmysel pre orientáciu. Preto som ukázala na miesto, ktoré som ako prvé uvidela. 
Tam sa už nenachádzalo toľko ľudí, tak som aspoň mohla v pokoji rozmýšľať kam ďalej, ale zo zamyslenia ma prebudil sestrin hlas.
"Výborne, našla si to!" za mojim chrbtom sa nachádzal obchod, ktorého obsah tvorili len komiksy a fanúšikovské predmety. 
"Som ja ale dobrá..." musela som sa pochváliť.
Vošli sme dnu. Vyzeralo to tam presne, ako som si myslela. Na každom rohu, na každom kroku, na každom mieste, kde ľudské oko dovidí sa nachádzali časopisy s obrázkami superhrdinov, ktorým z úst vychádzajú bubliny. 
"Paráda..."  počula som sestrin vzdych. Pravdepodobne sa dostala do komiksovej agónie.
"Vidíš tie obrovské zásoby?!" behala z jedného regálu do druhého. Predavač sa na nás pozeral, akoby sme prišli z nejakého najodľahlejšieho miesta na zemi, no nemýlil by sa. 
V ruke som držala pletenú tašku vyhradenú len na knihy, ktoré si chcela kúpiť. 
Nachádzal sa tam Daredevil, Spidey, Hulk, dokonca aj encyklopédia charakterov z marvelového sveta. Som zvedavá, koľko to všetko bude stáť. Síce si to všetko platí zo svojho...
Kým si moja sestra prezerala ďalšie knihy, prechádzala som sa po obchode. Všade boli uložené komiksy, jednoducho povedané komiksový raj. 
Zašla som poza regály, ale môj pocit úzkosti sa akoby zväčšil, pretože svetlo z miestnosti začalo pomaly slabnúť až nakoniec zaniklo. 
Mala som strach. Nevedela som, kam som sa to dostala, kde som...
Končeky mojich prstov začali tŕpnuť a nohy slabnúť, akoby som bola sekundy pred porážkou. 
Chcela som sa vrátiť, ale všetko vyzeralo rovnako, jednoducho  som nevedela nájsť smer. 
O nemalú chvíľu sa, pravdepodobne, v strede miestnosti objavila svietiaca kružnica s mnohými znakmi a menšími trojuholníkmi, ktoré predstavovali podstatu celého "pentagramu". 
Podišla som bližšie, ale to bola najväčšia chyba, akú som za tento deň urobila. Dokonca väčšia než vstúpenie do tohto obchodu. 
Akonáhle som sa priblížila, znak ma vcucol a ťahal ma niekam preč cez farebný tunel, ktorý hýril všetkými možnými farbami. Taktiež vyzeral, akoby sa okolo mňa tvaroval vesmír. 
Bola som očarená, ale mala som strach. Nevedela som, kde sa nachádzam ani kam smerujem. Bola som vydesená, dokým som tvrdo nepristála na tvrdý betón v uličke, niekde medzi obrovskými budovami. 
Neviem, čo sa práve stalo, bola som omámená vlastným myslením, ale vedela som jedno...

že neviem, ako sa vrátiť späť.