Ráno sme sa zobudili a išli sme sa naranajkovať.Ten včerajšok ma mrzí.Ospravedlnil som sa Ryanovi.Nie.Ja ti ďakujem že si ma tu zobral.Aspoň vidím źe to neboli len výmysli.Ďakoval mi Ryan.Aké výmysli?Opýtal som sa Ryana.Rodičia mi o tomto lese rozprávali.Povedal Ryan.A čo ti také povedali?Opýtal som sa ho.že tu niečo žije.Niečo neludzké.Povedal zamysleno Ryan.V pivnici máme nejaké staré knihy.Povedal som.Poďme sa na nich pozrieť moźno nám pomôžu.Poznamenal som a išli sme po nich.Začali sme čítať.Nič,nič,nič a v tom som našiel knihu o záhadných tvoroch v lese.Tento popis mi na to sedí.Povedal som.Zhrbený chlpatý tvor z dlhými pazúrmi.A ako sa ten tvor volá?Vyzvedal Ryan.Nemá názov.Ako to?Čudoval sa Ryan.No normálne nemá názov.Odvetil som.
Píše tu iba že sa na sveťe nachádzajú iba dva kusy.jeden je už zadržaný v oblasti päťďesiat jedna v Nevade no druhý kus je na slobode a žerie ľudské mäso.Odpovedal som mu.No dobre musíme to nájsť.Povedal Ryan a začali sme sa chystať na lov.Do západu slnka ostávajú dve hodiny.Neviem ako ty ale ja sa idem naťiahnuť.Oznámil som.Idem aj ja.Povedal Ryan.Pobrali sme sa ľahnúť si.O dve hodiny mi zazvonil budík a mi sme vyrazili.V lese sme nastražili pascu s návnadou ktorá by udržala dvoch dospelých chlapov a sadli sme si na posed.Bolo tak hrobové ticho.Podla ťeba to dostaneme?Opýtal som sa Ryana.Neviem.Odpovedal Ryan.
Počuli a videli sme nejaký pohyb.Ryan vybral otcovu pušku a ja som vybral vzduchovku.Je to ono.Viem to.Povedal som a nabyl som zbraň.Za chvílu bolo zase strašné ticho tak sme si s Ryanom zahrali karty no potom už sa nič nedialo.Poďme domov.Povedal som keď v tom niečo zaklaplo pascu.Zoskočil som rýchlo dole no bol to len malý diviak ktorého som následne pustil.Alebo tu ostanme celú noc.Ostali sme a le nič také nenormálne sa nedialo.Ráno sme sa pobrali domov a išli sme spať.
