Lietadlo konečne pristálo a ja som sa mohla nadýchať čerstvého vzduchu. Pozerala som sa len tak do neba, keď som sa zrazu ocitla vo vzduchu.
"Aomine!? Teba si pamätám! Chcel si so mnou chodiť na našej bývalej škole ale ja som chodila s Midorimom..."
"Ehm!!!" niekto spoza mňa zakašľal. Nebol to nik iný ako Tatsuya.
"Zase ty?!" povedala som znechutene. Nakoniec sme sa všetci spolu vybrali ku mne do bytu. Zo začiatku som si nespomínala, že kde to som ale po troške cesty mi už pomaly dochádzalo, že kde mám byt. Vošli sme do bytu a sadli si na gauč. Tatsuyovi som povedala, že bude spať na gauči. Prikývol a položil si svoj ťažký baťoh na zem. Ja som šla do kuchyne pripraviť čaj. Medzitým Aomine odišiel a ja som musela vypiť čaj zaň.
Večer.
Rozhodla som sa ísť za Akashim, keďže nechcem ostávať doma s Tatsuyom a navyše sama. Kráčam po ceste a počujem za sebou kroky... ale aj keď som sa obzrela nikto tam nebol. Možno len halucinujem.
Som pred jeho veľkým sídlom a pozerám sa ako sa otvára obrovská brána. Vojdem do jeho krásnej záhrady a za fontánkou vidím svetlo. Keďže bola už pomaly noc a veľmi som nevidela či pri lampe je on tak som sa išla pozrieť. Ale keďže som ai myslela, že to je on tak som začala kričať: "Akashiiii... Aka-" nedopovedala som lebo som videla nejakú ženu v krásnych večerných šatách.
"Kto ste?" opýtala som sa.
"Som Akashiho priateľka a vy?"
"Priateľka... Priateľka...." znelo mi v hlave potom čo to povedala.
"Nie... to nie je možné.." začala som plakať a v tom prišiel Akashi. Vedel o tom, že mi to povedala a preto sa ma chcel upokojiť ale ja som začala utekať preč z jeho sídla. Keď som vyšla z poza bránky na mňa vykukol Tatsuya, no ja som stále utekala ďalej a ďalej. Samozrejme Tatsuya za mnou. Slzy mi stekali po tváry a ja som začala spomaľovať, lebo som už nevládala. Zastavila som sa pri jazere kde sme chodievali aj s Akashim. No teraz to bolo iné.. už som nemala na svete nikoho o koho by som sa oprela. Začalo sa mi zahmlievať pred očami a spadla som do jazera. Padala som stále hlbšie a hlbšie až som si nakoniec začala uvedomovať aký krutý bol ku mne život.
Mama mi zomrela keď som sa narodila a môj otec bol alkoholik, preto ma dali k náhradnym rodičom. Ale oni so mnou narábali ako s handrou... no keď som vyrástla stala sa zo mňa žena, ktorá nikoho nepotrebuje. Ale potom prišli oni. Moji kamaráti, ktorý tiež mali divné sklony. Midorima si ma získal násilne, Kise po mne tiež chvíľu šiel a nakoniec Akashi. Ten mi vrazil nôž do srdca. A ako by toho nebolo málo ešte som sa s ním aj vyspala. Prečo?! Prečo som bola taká hlúpa... ale teraz je už všetko jedno... môj mizerný život zmyzne a všetci budú šťastný. Zbohom môj krutý ži-...
Hovorila som si v duchu keď tu zrazu mi niekto siahol na ruku a ťahal ma von z vody. Položil ma na zem a dával prvú pomoc. Po minúte čo mi dával prvú pomoc som začala otvátať oči.
Začala som vnímať ..
"Prečo .. " začala som kašľať, no po chvíle už to bolo dobre.
"Prečo si ma zachránil?"
"Lebo ťa milujem ale bál som sa ti to povedať, keď si povedala, že už máš partnera ale to je teraz jedno..." pozrel sa do mojich orieškovo-zlatých očí a chytil ma za ruku. Ani som sa nestihla pozrieť na naše ruku a pobozkal ma. V tej chvíli som si konečne uvedomila, že ma mal niekto rád aj keď som k nemu bola odporná. Ale možno preto som kým som...
Taaaak :) ďakujem za prečítanie mojej prvej knihy a dúfam, že vám nevadili gramatické chyby, ktoré som porobila a za ktoré sa veľmi ospravedlňujem. :) dúfam, že sa stretneme aj pri inej mojej knihe a možno aj lepšej než je táto xD xD
The End.
