Lost Inside (FF TVD/TW) /✓/

Rozhodovanie

V živote mi na nikom nezáležalo. Starala som sa vždy len sama o seba a o nikoho iného. Zodpovednosti som sa vyhýbala oblúkom a nikdy by mi nenapadlo, že niečí život môže byť v mojich rukách. Teda... nie tak, že by som ho chcela zachrániť.

No toto mesto ma zmenilo. Aj keď som to popierala, bolo to tak. Nebolo to len Elenou, čo som si zo začiatku myslela. Bolo to všetko len kvôli nemu.

Kvôli Derekovi som sa zmenila. Chcela som, aby ma mal rád a aby ma neodsudzoval za to, čo som urobila. Odrazu som kvôli nemu chcela vymazať celú moju krvavú minulosť a byť tou najlepšou, ktorú by si mohol želať. Ale ja som nebola dobrá. Tou bola a vždy bude Elena. Moja úbohá kópia, ktorú ma každý za každú cenu rád. Ako inak.

Povzdychla som si a prešla do kuchyne k mrazničke, v ktorej som mala odloženú nejakú tú krv. Práve teraz som ju potrebovala viac ako kedykoľvek predtým. Potrebovala som vypnúť a aspoň chvíľu myslieť na niečo iné ako bol Derek alebo jeho strýko.

„Vážne skvelé, Katherine," zavrčala som sama na seba. Doteraz som myslela len na jedného Hala. Teraz už na oboch. A hlavne na to, čo mi Peter povedal.

Naliala som si krv do pohára a prešla do obývačky, kde som sa aj usadila. Potichu som popíjala a hrala sa s mobilom. Mala som sa rozhodnúť. Rozhodnúť o Derekovom osude. Nechám ho tak a odkráčam preč alebo pomôžem Petrovi ho zachrániť? Ako sa mám rozhodnúť, keď ani neviem, ako na tom náš vzťah vlastne je? Derek myslí na Elenu, nie na mňa. Nech mu pomôže ona.

Katherine! Okríkla som sa v duchu.

Aby som už viac nepremýšľala, prišlo mi vhod, že niekto práve zaklopal na dvere. Síce bolo málo hodín na to, aby to bol niekto zo školy, dúfala som, že to nebude znova Peter. Povedala som mu dosť jasne, že sa rozhodnem, či mu pomôžem a až potom mu zavolám. Skôr nie.

Prešla som k dverám, oblizla si pery od krvi a s hraným úsmevom ako vždy som ich rýchlo otvorila. A hneď som ostala prekvapene stáť a zízať na Dereka predo mnou.

„Ahoj." Bolo všetko, čo som zo seba v tej rýchlosti dostala. Viac mi na um nezišlo.

„Musíme sa porozprávať, Katherine," prehovoril sebaisto a bez všetkého vošiel do môjho bytu a už kráčal do obývačky.

„Tak poď ďalej," zamrmlala som si pre seba a zabuchla dvere. Nevyzeral vo veľmi dobrej nálade a aj moja bola mizerná. Nemali by sme sa rozprávať, keď hrozí vznik nezhôd.

„Čo potrebuješ, Derek?" prižmúrila som oči a posadila sa na gauč. Tvárila som sa ním úplne nezaujatá, aj keď bolo ťažké z neho čo i len na sekundu spustiť zrak.

Vždycky bol až príliš sexy a naštvaný výraz mu len pridával na tej božskej kráse.

„Netvár sa, že o tom nevieš," oboril sa na mňa a ja som len nechápavo nadvihla obočie. Prekrížila som si ruky na prsiach a kyslo sa usmiala.

„Bohužiaľ netuším, o čom to rozprávaš. Ale ak by si mi niečo povedal..."

„Viem, že ste sa s Elenou vymenili..." Nenechal ma ani dokončiť.

Do čerta! Zanadávala som si v duchu a pomaly som sa postavila na nohy. Toto bude chcieť pevné nervy. Zvlášť, ak mi povie aká som mrcha, ktorá ho oklamala! Tomu sa s najväčšou pravdepodobnosťou nijako nevyhnem.

„Super," kývla som hlavou. „takže si stretol Elenu..." súdila som.

„Bol som za ňou v škole," objasnil prosto. „A vieš, ako ma prekvapilo, keď som zistil, že znova zapudila svoje emócie?!" oboril sa na mňa, akoby to bola moja vina. Nad tým som len nezaujato povytiahla obočie. „Ako si jej to mohla urobiť?" Dodal.

Pokrčila som plecami.

„Nie som jej mama, Derek. To, čo robí so svojimi emóciami nie je moja starosť," krútila som naštvane hlavou. „Sama na to pristúpila, vieš? Chcela si užiť, pretože už teraz nič necíti. Kvôli svojej minulosti nie je schopná nič cítiť!" vybehla som na neho. Štvalo ma, že ma vždycky každý videl ako tú zlú a pritom som ňou nebola.

„Ako to môžeš povedať?" nerozumel mi. „Myslel som, že ti na nej záleží. „Že ste ako sestry.."

Naštvane som pretočila očami, pretože tento muž ma privádzal do šialenstva. Chcel vo mne vyvolať výčitky? Ak áno, začínalo sa mu pekne dariť.

„Záleží mi na nej, Derek!" okríkla som ho. „No nebudem za ňou lietať ako tieň a skákať ako bude pískať. Mne sa nikto nevenoval. Ja som bola vždycky na všetko sama. Nikto sa ma nepýtal, nikto mi nepomáhal a prežila som. Zažila som toľko vecí o ktorých sa ti ani nezdalo, Derek," prehltla som guču, čo mi navrela v hrdle. „Ale nikdy som nevypla svoje emócie. Ani raz! Tak mi láskavo nehovor ako sa mám chovať, dobre?"

Brunet na mňa celý čas pozorne hľadel svojimi zelenými očami a nepovedal ani slovo. Bolo to zvláštne, ale zároveň som za to bola aj vďačná. Nechcelo sa mi ešte viac hádať. Aj teraz viem, ako to dopadne. O chvíľu sa zoberie a pôjde za Elenou vyznať jej lásku a súcit. Ako to býva vždycky.

Oblizol si pery a prikročil trocha bližšie.

„Takže to... čo si mi včera hovorila o dieťati a vyhostení... bola to pravda?" Zmenil odrazu tému, až mi trocha vybil dych. Naozaj sa chcel baviť o tomto?

„Áno," odvetila som pevne. „Mala som nemanželské dieťa, ktoré som... ani jeden jediný krát nedržala v náručí," prehltla som menší vzlyk.

Preboha, Kath, naozaj? Okríkla som sa. Nenechaj ho, aby ťa obmäkčil.

„Pre môjho otca som bola mŕtva vo chvíli, keď som porodila dieťa. Dal ho niekam preč a mňa poslal do Anglicka," prižmúrila som oči. „To je to, čo si chcel počuť?"

Vlkolak sa postavil priamo predo mňa a jednou rukou ma chytil za líce. Palcom ma nežne hladil a nespúšťal zo mňa zrak.

„Chcel som vedieť, čo cítiš," hlesol.

„Nenávisť, nič viac," prehovorila som sťažka. Mohla som si vravieť, čo som len chcela, no boli t moji rodičia, ktorí ma vychovali s láskou. Síce nie s takou, akou by som dala ja svojmu dieťaťu, no aj tak. A Klaus ich všetkých do jedného zabil.

„Tomu neverím," oponoval mi a ja som sa len hrdelne zasmiala.

„Tak v tom prípade by si mal ísť za Elenou, ktorá necíti vôbec nič," pokrčila som plecami. Nechcela som pristúpiť na túto jeho hru. Na to som sa mala až príliš rada a prešla som si veľa vzťahmi, ktoré skončili rýchlejšie, ako začali. A odchodom z Mystic Falls som si predsavzala, že nechcem žiadnu drámu. Už viac nie.

„Čo ak za ňou nechcem ísť?" naklonil hlavu nabok a v očiach mu zahoreli šibalské ohníčky. „Čo ak chcem ostať tu s tebou?"

„Neverím ti," pokrútila som hlavou a o krok cúvla. „Si rovnaký, ako všetci. A tí utekajú za Elenou. Vždy to tak bolo a aj bude. Ja som tá druhá. Ja viem." Podarilo sa mi pred ním rýchlo obrniť a vytvoriť si akýsi neviditeľný múr, cez ktorý neprenikne!

„Ale no tak, prestaň s tým!" vyletel naštvane. „Práve si mi priznala, že vieš byť nielen mrcha, no aj ľudská bytosť. Tak prečo to robíš ťažším?!"

„Pretože viem, ako to skončí!" okríkla som ho z posledných síl. Nemala som náladu na hádky, na jeho výlevy a najmä na pretvarovanie sa.

„A čo takýto koniec?" hlesol a behom sekundy si ma pritiahol silno k sebe. Prisal sa na moje pery a dravo ma začal bozkávať. Jazykom mi vkĺzol do úst a ja som poriadne nestihla ani zareagovať. Bol to sen? Toto sa predsa nemohlo stať naozaj. To teda nie.

Cúvla som trocha dozadu, no Derek ma nepustil. Potkla som sa a obaja sme dopadli na gauč, ktorý nebol práve najmäkší, no stačil nám.

Jeho bozky prešli na môj krk, pričom ma šteklil každý jeho dotyk na mojej pokožke. Ale vedela som, že o to nechcem prísť.

A hneď som sa rozhodla. Už som ani na sekundu nemusela nad ničím premýšľať. Vedela som to.

Pomôžem Petrovi zachrániť Dereka.