Unexpected//N.H.

Chapter 1.

,,Dáš si pivo?" kývla na mňa hlavou Blair s plechovkou piva v ruke.

,,Daj sem." vzala som jej ho z ruky a vyhupla sa na múrik, ktorý stál popri schodoch k hlavnej budove kampusu.

Sú štyri dni do začiatku semestru. Vrátili sme sa sem skorej, kvôli jednej akcií, ktorá sa koná pozajtra. Ide o takú menšiu uvítaciu, nazveme to párty, pre nás druhákov.

Bližšie sa zoznámime, keďže prvý ročník bol hektický a nebol na nejaké bližšie zoznamovanie čas. No a ako plus, zoznámime sa s prestupnými študentmi. Tými, čo sem prišli na rok alebo viac, študovať z inej univerzity. Niečo ako taký výmenný pobyt. A aj s tými, čo prestúpili.

,,Nový semester, noví ľudia. Čo ty na to?" uchechtla sa s cigaretou medzi perami Blair.

,,Bude to zaujímavé." odfrkla som a ľahla si na múrik. Som zvyknutá na ľudí tu, nechcem už nič meniť.

,,Vraj má prísť veľa Britov a Francúzov." provokačne sa uškrnula. Údajne je s nimi najlepší sex. Odskúšané to nemám, nemôžem posúdiť.

U mňa všetci chalani skončili v momente, keď ma Niall nechal. Teda až na Dana a Kierana, ale tí sú ako moji bratia. Takí moji dvaja kokotkovia.

,,Idem ja na intrák, vidíme sa potom." postavila som sa a skrčila plechovku od piva. Hodila ju za múr a odišla. Blair mi len mávla rukou a naďalej sa hrala na telefóne.

Ugh, chýbajú mi tie prebdené noci na Havaji. Bola som tam pozrieť otca na pár týždňov a absolútne sa mi nechcelo odtiaľ ísť preč. Veď komu by sa aj chcelo, ísť preč z raja na Zemi.

Šuchtavým krokom som sa dostala k internátu, ktorý bol súčasťou kampusu. Sedelo pred ním pár ožratých deciek, ktoré som aj tak moc nepoznala.

Keď som sa konečne dostala do izby, vyvalila som sa na postel s mobilom v ruke.

,,Dopiče!" ozvala sa z druhej strany izby Alina. Moja ruská spolubývajúca, je so mnou na izbe už od prvého ročníka.

Zlatá baba to je, ale strašne jebnutá. A nie zrovna v tom dobrom slovazmysle. Neviem, či sú v Rusku všetci takí jebnutí, no ona je dosť.

,,Pome piť." zachrapčala s tým jej ruským prízvukom. Je vtipné, ju počúvať, ako hovorí americkou angličtinou s ruským prízvukom.

,,Veď v piatok budeš piť dosť, načo teraz?" znudene som sa na ňu otočila s pohľadom aka jebe ti?

,,To je jedno, ja chcem už teraz." skrčila sa pod posteľ a vytiahla fľašu originálnej ruskej vodky. Prosím pekne, má jej tu dva kartóny. Dva veľké kartóny pravej ruskej vodky. Je to normálne? Podľa mňa nie.

Otvorila fľašu a z plna sa napila. Ona brzdu k alkoholu nepotrebuje, pije ho ako malinovku. A o tom našom 'americkom' alkohole vraví, že to ani alkohol nie je. Že to je len taký džús.

,,Presne toto to chcelo." spokojne vydýchla, fľašu zatvorila a položila ju vedľa seba na posteľ.

,,Si blázon." povedala som si v podstate sama pre seba, no ona to počula a zaškerila sa na mňa.

,,Ja milujem vodka, vodka mňa. Nie je o čom." zasmiala sa, fľašu znova otvorila a odpila si.

Otočila som sa na bok, strčila slúchatka do uši a ďalej jej nevenovala pozornosť.
Nejako na mňa doľahla únava a nevedomky som zaspala.

Zobudila som sa niečo po pol druhej ráno. Hodila som na seba mikinu a vyrazila na vežu.

Nezaoberala som sa tým, že ešte nie sú ani dve ráno a ja už zahajujem moju "každonočnú" výpravu.

Alina v izbe nebola, keď som odchádzala, takže som sa vyhla vysvetľovaniu, prečo tam znova idem.

Aby som to objasnila, raz ma tam chytili opitú. Bola som totálne na sračky a vykrikovala som 'verejnosť pohoršujúce slová', ako to povedal jeden z policajtov, čo tam pre mňa prišli. Neviem, aká verejnosť by chodila o štvrtej ráno po kampuse školy, ale okey.

Rýchlim krokom som kráčala naprieč cestou k menšiemu parku, odkiaľ viedol chodník až k hodinovej veži. Ako vždy, som vytiahla kľúč, ktorý bol schovaný pod kvetináčom a odomkla si dvere. Zdolala som dosť dlhé schody a konečne sa vyštverala až na vrchol.

Sadla som si tam na moje miesto, čo bola rovná "strieška" nad klimatizáciou a nohy spustila dolu. Od podlahy ma mohlo deliť tak dvadsať centimetrov.

Slúchadla som si odpojila z telefónu a tóny jednej z mojich obľúbených piesní som nechcela plynúť okolím.

Vždy to tu bol pre mňa určitý druh relaxu, no zároveň aj na rozmýšľanie. Väčšinu nápadov na rôzne akcie, čo koná naša partia, som dostala tu.

Vytiahla som z vrecka malý blok, do ktorého si vždy zapíšem moje najdôležitejšie myšlienky. A pomimo toho, aj pocity.

Odporučil mi to jeden z tých mnohých psychiatrov, ktorí ma mali na starosti. A mal pravdu, pomohlo mi to. Aspoň takou formou som zo seba dokázala dostať skoro všetok smútok a dať prednosť pozitívnym myšlienkam.

šťastie, niečo divné, pohoda, smútok, šťastie.

Určité body z dneskajšku. Takto si určujem pár bodov=emócií, ktoré u mňa za konkrétny deň prevládali.

Od doby, čo som spoznala Blair, Audrey, Catline, Kierana a Dana tam šťastie dámam dvakrát. Pretože je naozaj obrovské šťastie, že ich tu mám pri sebe. Každého jedného.

Ďalej som si tam zapsiovala rôzne poznatky z dnešného dňa, ktoré by mi prípadne mohli v budúcnosti, pomôcť.

Po skončení som blok zatvorila a strčila naspäť, spolu s perom, do vrecka.

•••

,,Jedlo máme, chlast máme, kondómy máme. Čo potom chýba?" zmätene sa na mňa pozrela Blair, ktorá chystá veci na tú dnešnú párty. Nikto by to do nej nepovedal, no už od rána stresuje. A to len kvôli tej blbej párty.

,,Trávu?" uchechtla som sa a potiahla si z cigarety, ktorú som držala medzi prstami.

,,Prestaň!" zazrela po mne, na päte sa otočila a znova niekam utekala.

Rada ju takto podpichujem, keďže jej názor na drogy (aj keď ja trávu za drogu nepovažujem) nie je dvakrát pozitívny. To len z toho dôvodu, že sa raz tak zhúlila, že bola mimo ďalšie tri dni a prešvihla dosť dôležité skúšky. Ale zasa, nič nenapraviteľné.
Odvtedy nenávidi všetky drogy a trávu teda obzvlášť.

Ja som si spokojne odišla naspäť na izbu. Ledva som stála na nohách a vnímala okolitý svet na to, aby som si všimla, že tam Alina niekoho má.

Okey, okey. Máte tu prvú časť Unexpected 😄 Tak čo, aké máte z toho pocity? 😄❤️ Ja som sa s touto častou mordovala už od augusta. Kto by to povedal, však? 😂 Takže pevne dúfam, že sa Vám páčila.
Nové postavy budete postupne spoznávať a dozvedať sa o vzťahoch medzi nimi každou časťou viac a viac😊
Nechcem sa tu moc rozpisovať, takže len dúfam, že ste radi minimálne tak, ako ja, že som túto časť konečne vydala 😅 Bohužiaľ, neviem Vám povedať, kedy bude ďalšia, ale pokúsim sa, aby bola čo najskôr 😌
Ily all ❤️