Forbidden Love ✴

1. časť

Z pohľadu Alexa

*crrrn*crrrn*crrrn

Lenivo som vypol budík a postavil sa. "Bože zas Pondelok." Zakňučal som a dal variť vodu na kávu. Áno robím si kávu. Síce mám len 16 ale pijem kávu. Nevydržal by som to. Celé 3 roky šikany pijem kávu. Stále. Zalial som si kávu a vyšiel na terasu. Celý dom mám zaladený do čiernej.

Prečo?

Vyjadruje smútok a žiaľ ktorý cítim. Keď som mal 10 obaja rodičia zomreli pri autonehode. Iba moju posteľ mám bielu.

Prečo?

1. Inú som si nemohol dovoliť.
2. Je to jediná vec ktorú mám rád.

Dopil som kávu a šiel sa obliecť. Celý šatník je čierny tak si nemám z čoho vyberať. Nemám veľa vecí ale aj tak. Na.to že si všetko platím sám mám vecí dosť. Obliekol som si čierne skiny a čierne tielko.

Asi za 20 minút som sedel za školskou lavicou a počúval učiteľa. Je tak sexi...Bože na čo ako zas myslím?! Počúval som lebo musím. Potrebujem dobre vyštudovať aby som mal kde robiť. "Žiaci. Dnes k Vám príde nový žiak tak sa prosím chovajte slušne. A Alex..." "Prosím?"
"Chcem aby si sa s ním zoznámil aj ty." "Uhmm." Povedal som nezaujato. Nemám rad nové známosti a ona o tom vie.

Takže nás zoznámi po škole.

Tak ako stále. Už sa teším. Ešte dúfam že to bude baba.

***

Zazvonilo na poslednú hodinu. Mali sme ju s triednou kvôli tomu/tej žiakovi/žiačke. Božeeee to bude deň. Ešte práca, domáce a späť. A potom stále dookola. Sem tam-skoro stále stretnem tú bandu co ma šikanuje. No čo už...

"Ahoj ja som Filip a mám 16 rokov." Kedy prišiel?! Neviem. Je prekrásny... zelené oči a orieškové vlasy. Aww. Pekná postava..hmm.
Položil som si hlavu na ruky a čakal kým ma učka vyzve aby som sa predstavil.

Už je to tu.

"Ahoj som Alex a tiež mám 16. Načo klamať. Som gay. Tak či tak by sa to dozvedel." Mykol som ramenom a posadil sa. Celý čas čo sa na mňa pozeral si ohrýzal peru. Potom ako som si sadol sa akoby prebral a počúval ostatných. Musel na sebe cítiť môj pohľad lebo sa skoro stále otáčal ku mne.

"Tak fajn Filip. Sadni si vedľa Alexa. Iné miesto žiaľ nie je." Povedala učka a Filip sa len usmial. "V poriadku." Prišiel a posadil sa. Vonia teda pekne.

"Ahoj." "Čau." "Nevadí že tu sedím?" "Aj keby. Nemáš kde sedieť." "A prečo sedíš sám?" To je ako že výsluch či čo?! "Nikto nechce sedieť s gayom." "Chápem. A bývaš tu?" "Áno bývam. Ešte niečo?" Zvýšil som trošku viac hlas ako som mal v pláne. Upss. "Sorry. Neviem co som spravil ale sorry." "To je v pohode. Len nemám rád známosti. To je všetko." "Máš vôbec kamarátov?" "Nie. A ak sa chceš pýtať prečo tak preto lebo som gay a preto, lebo nechcem prísť o ďalších." Povedal som keď som videl ako ide niečo povedať. "Uhmm. Fajn." Usmial sa a ukázal rad bielych zubov a rozkošné jamky.

***

Keď zazvonilo išiel som ku skrinke aby som si vzal veci. Lenže to by nebolo ono. Vrazil som do Mikea. Bossa bandy. Fasa. "Ale ale. Pozrime sa. Školský gay si začína. Umm pozoruhodné." Bum. Facka. "Dávaj si pozor kam šlapeš. Debilko." Dnes len jedna. Uff. Všetci spustili obrovský smiech len ON nie. On sa nesmial. "Si v poriadku?" "Áno som." Odvrkol som a vzal si veci. "Vážne si v poriadku? Veď ti krváca nos!" Povedal Filip a začal skúmať moju tvár. "Stále lepšie ako monokel a rozbitá pera. A teraz ak dovolíš idem domov." Videl som jeho prekvapený výraz. Zvykne si.

Už som kráčal po chodníku ale čo sa nestalo. Zasa Mike. Bože ochraňuj ma. V diaľke som zbadal aj Filipa. Zasa bude výsluch.

"No čo? Zasa ty? Kam si sa vybral?! Si.myslíš že sa zaobídeš len s jednou fackou?!" Prask. No jeje. Plesk. A ďalšia a ďalšia. "Šetri sa veď nemám toľko make-upu." Povedal som si pre seba keď mi jeho päsť pristála pod okom. "Nechaj ho!" Skríkol Filip no Mike neprestal. Ukončil to až kopanec do brucha. Mike si odfľusol a odkráčal preč. Snažil som sa posadiť no márne. Skrutil som sa teda na zemi. Držal som sa za bok a len nadával. Neplakal som. Pochopil som že môj plač nikoho nezaujíma a tak som len nadával.

"Si v poriadku? Kde bývaš zaveziem ta domov." Povedal ustarostene Filip. "To nieje potrebné. Zvládnem to aj sám. A ešte musím ísť pracovať takže to nieje možné. Ale ďakujem." Usmial som sa a snažil sa postaviť.

Márne.

"Ale veď sa nevieš ani postaviť! Nikam nejdeš. Kde bývaš?" "Tak fajn. Pôjdeš rovno a potom prvá ulička doprava. Čierny dom." Prikývol a zodvihol ma. Išiel podľa mojich inštrukcií a dostal sa k.malému domčeku na konci ulice. "Tu?" "Uhmm. Ja viem. Nič moc ale nemôžem si dovoliť väčší." Myslím že pochopil. "Takže ty bývaš sám?" "Hej." A rodičia? Alebo súrodenci?" "Nie sú. Som jedináčik a rodičia zomreli pri autonehode. Mal som 10. Už som si zvykol že sa ma to každý pýta." Usmial som sa a Filip si sadol vedľa mňa na posteľ. "Prečo všetko čierne len posteľ je biela?"

"Čierna lebo vyjadruje smútok, bolesť a žiaľ ktorý cítim. A biela preto lebo.
1. Inú som si nemohol dovoliť.
2. Je to jediná vec ktorú mám rád."

Prikývol. "Mal by si niečo vedieť." Povedal som po dlhom tichu. "Počúvam." "Nemusíš sa ma zastávať. Nechcem kamarátov lebo všetkých som stratil kvôli orientácii a výzoru pre ten istý dôvod co robíš teraz ty. Zastávali si ma a Mike ich zriadil. Všetko hodili na mňa a ja som bol potom ako vyvrhel. Teraz dom šikanovaný už 3 rok a stále sa to deje dookola. Niekoho si pustím k telu. Budeme kamoši a Mike ho zriadi. Všetko hodí na mňa. Potom všetko znovu. Zas a zas. Tak ak by si bol taký dobrý, neviaž sa na mňa. Som gay a nemám rád prítomnosť iných chlapcov. Ledva sa udržím aby som po nich nevištartoval. Preto som ta prosil aby si šiel. Neskončilo by dobre keby sa stalo niečo viac... A obzvlášť keď je to chalan ako ty." "Aj ty by si mal niečo vedieť..." "Hovor." "Nemusíš sa držať nauzde." "Č-čo?" Povedal som celý zmätený. "Tiež som..." odmlčal sa. "Gay." Doplnil som ho. "Hej. A viem o čom hovoríš. A aj ja som sa ledva držal aby som ťa nepobozkal." Tak to ma dostalo. "J-ja...keď chceš..." "Ak ti to nebude vadiť."

Pomali sme sa približovali. Keď sme sa dotýkali nosom tak som sa neovládol a spojil naše pery.

Hi! Tak začiatok je na svete. Ak mi bude niekto hovoriť že dej ide rýchlo tak sorry no...
Btw hore Alex...
-vaša Sandy.