SHARATIA

Prológ

PROLÓG
"Dostali sme správu pane...." povedal muž zahalený v hábite. Len ťažko mu bolo vidieť do tváre. Kostnatou rukou podal Druidovi čierny list v ktorom bolo úhľadne bielym tušom napísané slovo. Meno.
Druid sa zhlboka nadýchol a hrubým hlasom povedal mužovi aby prichystal kone.
                        ~
"Rayla.... Odoslal som správu, čochvíľa je tu." Žene s dieťaťom v rukách potemnela tvár. Vedela že bude musieť dieťatko odovzdať Druidovi.
"Kaidan" povedala. Kaidan sa sklonil k nej, pohladil ju po čele a pozrel na dieťa. Kaidanovi sa tlačili slzy do očí ale vedel že dieťa bude tam kde naozaj patrí je to jeho osud a ten nemožno zmeniť. Alebo áno? 

Ozvalo sa zaklopanie na dverách. Kaidan vzal dieťa z Rayliných rúk a otvoril dvere. Stáli tam traja vysoký muži v hábitoch dlhých až po zem. Dvaja muži-Sprevádzači o trochu nižší, mali čierny hábit. Černejší než noc. A muž, ktorý stál rovno pred Kaidanom mal ten najbelší hábit. Bol tak biely až sa zdalo že svieti. Muž bol vysoký najmenej dva metre.Hábit im zakrýval celé telo až na zapästia a ruky. Tie  ako jediné boli vidieť. Podal dieťa Druidovi v belučkom hábite. Keď muž vzal dieťa do náručia, všimol si na jeho rukách tetovania. Ľavej ruke dominoval mesiac a pravej slnko. Okamžite vedel komu odovzdáva svojho potomka.
Sám najstarší druid si prišiel po dieťa. To sa za posledných 7999 rokov stalo iba jeden krát.
Sprevádzač ktorý stál za Druidom v bielom hábite mu zložil kapucňu a odhalil starého muža, veľmi starého s jazvamy podobajúcimi sa na akési príliž staré runy ktoré by vedel prečítať.
Kaidan chvíľu skúmal jeho tvár. Špicaté uši, dlhý tenký nos, veľmi ostré črty a oči, také oči ešte nikdy nevidel. Cítil sa ako keby sa pozeral do úplne prázdnych čisto bielych očí s malou čiernou zrenicou v strede.
"Kaidan, chlapče..." prehovoril "biely" muž. Zľahka sa usmial a na starej tvári sa mu vytvorili také úprimné vrásky ktoré Kaidana upokojovali a nachvíľu odpútali pozornosť od tých strašných očí.
"Druid..." vyslovil už bez obáv Kaidan.
„Kyheezes muz taaharydas." usmial sa.
"Hyteezes muz dathyridaas." Druid v bielom hábite mu úsmev opätoval. Strážcovia v čiernych hábitoch stojaci po ľavej a prevej strane za Druidom mu naspäť nasadili kapucňu a zahalili tak tetovania-(jazvy) vryté hlboko do jeho kože. Otočili sa a podišli ku koňom. Druid ešte pohľadom vyhľadal Kaidana a urobil vo vzduchu znak poďakovania - zdvihol ruku k mesiacu, ukazovák a palec spojil dokopy tak aby sa dotýkali iba konce a pokračoval plynulou čiarou smerom k srdcu a pohyb ukončil spojením rúk na hrudníku pričom hovoril tieto slová:
„Sahnatryis dayo Mahatrys Freyesiiny dahraas soz." čo v Društielfine znamená: Luna ti cestu ukáže. Kaidan zopakoval pozdrav a sledoval ako Druid so Strážcami miznú v hustom lese.
                         ~
V izbe sa ozval vzlyk. Krátky a tichý. Kaidan sa zvrtol na päte a šikovno podišiel k Rayle ktorá ešte vždy ležala na posteli.
Nevedel čo sa deje ale podľa tváre jeho milej niečo nepobolo v poriadku.
Natiahla k nemu ruku. Očami pozrela do tých jeho a šepla jediné slovko. Znamená pre ňu celý vesmír, nekonečnú lásku, odvahu, krásu a česť so štipkou rebélie.
"Sharatia"
Ruka na jeho tvári pomaly ochabla a s tichým zašušťaním dopadla na prykrívku. V očiach kedysi plných života a radosti zrazu vyhasol život.
Kaidan klesol na kolená.