Vidieť v ňom...

Spomienky

"Yoongi!"kričí na mňa Jimin, usmial som sa a zrýchlil som. Hihi, milujem to, som pri tom voľný. "Yoongíí" povie naliehavo. "Ty ma ani raz nenecháš vyhrať?" spýtal sa s trochu smútkom v hlase. "Hmmm... neviem, to je na tebe, že či to zvládneš. Ak nie, je to tvoja chyba, to ty si ma sem zobral. A ak si si ešte nevšimol, som v tom dobrý." povedal som, možno trochu viac pyšne ako by sa patrilo. Zakusol som si do pery nad Jiminovým výrazom, bol taký zlatý. Našpulil pusinku, nafúkol líčka a ešte k tomu nahodil psie očičká. "Awww."
"Odkedy si taký dobrý?" opýtal sa. Na chvíľu som sa zamyslel, po chvíli som na neho spustil svoje myšlienky. "Vieš, keď si odišiel, keď si ma opustil a nechal si ma samého tak som si myslel, že sa zrútim, bál som sa, že si ublížim, lebo môj priateľ, ktorého milujem ma opustil, proste len tak si odišiel, myslel som, že mi každú chvíľu vybuchne hlave z nakopených myšlienok, myslel som, že sa rozpadnem, že sa roztrhnem na kúsky, že mi mozog prerazí lebkou, vnutornosti sa mi začnú rozkladať a proste myslel som si, že to neprežijem." na chvíľu som prestal. "Keď som sa raz prechádzal, podotýkam vyzeral som ako zoombie, bol som telo, ale duša odletela za tebou, bola celý čas pri tebe, ale vlastne som tam nebol ja. Bol to len malý kúsok zo mňa." "No a pri tej prechádzke som zbadal toto. Bolo to také opustené. Chodil som sem čoraz častejšie a stále som sa zlepšoval a zlepšoval. Cítil som sa pri tom voľný. Nemyslel som, nemyslel som na tvoj odchod, nemyslel som na to ako ma to položilo. Tu som mohol skákať, behať, mohol som to tu oživiť. Bol som tu šťastný. A...ale oni mi to vzali. Vzali mi všetko. Ale najviac ma bolelo, že mi vzali teda. Nestačilo im, že mi ťa vzali? Museli mi ešte ubližovať tým, že si do mňa kopali, udierali a občas bodali? Potom som sem už nechodili, keď som tu nebol znova to stratilo farbu, ktorú som tomuto miestu dodával. A ja? Zase zo mňa bola troska. Tu farbu, žiaru, ktorú mi dodal basketbal sa vyprchala. Jednoducho bola preč. Vo vnútri som bol už dávno mŕtvy, ale stále som žil, nie to sa tak nedá nazvať, že som žil. Prežíval som, to čo sa dialo okolo mňa som nevnímal. Proste som len vstával, chodil do školy, čakal kým príde ďalšia bitka. Keď bol víkend, celý čas som strávil na posteli skrutený do klbka, všetok čas som preplakal. Myslel som, že sa už nikdy nevrátiš." pri posledných slovách sa mi hodil do náručia. Po líci mi stiekla slza. "Už ťa nikdy neodpustím. Sľubujem." na chvíľu si ma odtiahol aby sa mi mohol pozrieť do očí. Po líci mi stekali ďalšie slzy. Usmial som sa na Jimina. Zostaň veselý, zostaň veselý. Hovoril som si pre seba. Odtiahol som sa od Jimina a vytrhol mu loptu z rúk. Prekvapene zažmurkal. Rozbehol som sa ku koši, bežím, driblujem, som znova voľný, som znova tým kým som bol. Skok. Pri skoku je všetko spomalené, nepremýšlaš, myslíš len na to, že chceš dať kôš. V skoku sa sústredíš na to, v čo veríš, teraz musím veriť v to, že to zvládnem. (Lebo ja verím v to, že keď si budem v niečom veriť, tak to bude tak ako to chceš.)
Kôš. Zase som si dokázal, že som voľný, že viem myslieť aj na niečo iné. Z premýšlania ma vytrhol Jiminov hlas. "Yoongi?" Otočil som sa na neho. V očiach mal slzy. "Neplač. Jimin no ták. Prosím neplač." pribehol som k nemu a obial ho. "Mal si prísť za mnou. Mal si mi povedať nech sa spametám." hlavu si položil na moje rameno. Pohladil som ho po chrbte. "Jimin ja som sa bál. Myslel som si, že si ako oni. Mýlil som sa." pozrel sa na mňa. "Prepáč, že som odišiel." Slzu z jeho líca zotrem. "Jimin?" ozve sa niekto za nami. Otočil som sa za hlasom, aj keď som sa bál. Jimin sa tiež pozrel smerom na osobu, ktorá ho oslovila. "Kookie? Čo potrebuješ?" spýtal sa ho a znova sa uložil na mojom rameni. "Počkať to je...?"nedokončil, lebo do reči mu skočil Jimin. "Áno je. Máš s tým problém?"vysipal na zrejme Kookieho Jimin. "Awww. To je zlaté."škeril sa od ucha k uchu. S Jiminom sme sa na seba nechápavo pozreli. Chvíľu sme sa na seba len tak pozerali. Ale potom sa ozval ďalší hlas. "Kookie! Kam si sa rozbehol?" kričal za Kookie-m, niekto. Počkať, Taehyung!?