Ako správne zlomiť srdce I.

50. Alex - Strácanie času je pre zúfalcov

Prišli sme k vysokej bude, ktorá si hovorila „internát". Musím uznať, že tak aj pôsobila. „Potetované" múry sprejermi frajermi, všade samé okná, okolo pobehovali šialení teenegeri a podobne. Už som tu raz bola, ale nemala som žiadnu potrebu si toto miesto nejako výnimočne všímať. Okná boli z vonkajšej strany lemované drevenými rámami, avšak z pohľade na ne z vnútre nepôsobili staro alebo ošúchane. Okolie bolo pokojné, ale pri chlapčenských internátoch nemôžete čakať nič stále.

Vošli sme dnu po starých ošúchanou gumou vystlatých schodoch. Vrátnička, ktorá si sedela na svojom mieste na prízemí v miestnosti ako búdke, nič neriešila. Vnímala týchto chalanom ako dospelých a zodpovedných mladíkov. Verila im a pôsobila ochranársky. Usmiala sa na nás, keď sme vchádzali. Viktor sa na ňu ani nepozrel a mne bolo zvláštne, prečo nič nenamieta, keď si tu chlapci vodia dievčatá. Do chlapčenských internátov. Toto bola vrátnička, ktorú si praje každý obyvateľ internátu na svete.

Keď sme prechádzali poschodiami a míňali skupinky chalanov stojacich poblíž, spoznávala som v nich mojich spolužiakov, aj chalanov, ktorých som párkrát zahliadla v škole.

„Si si naozaj istý??" spýtal sa Robo, keď Viktor otváral dvere od izby.

„Idem sa len prezliecť. Zas tu niekoho má?" zavrčal Viktor.

„Práve ste s minuli," odpovedal Robo. Viktor si hľadel svoje a vošiel. Nasledovala som ho a kývnutím ruky som pozdravila chalanov v ich obývačke. Nechápem tieto internáty. Boli skvelé. Ako byty.

„Viktor?" začala som.

„Al?" čakal otázku.

„O čom to hovoril Robo tam vonku?" spýtala som sa.

„Roman si sem často vodí dievčatá," odvetil. Dúfala som, že sa moje zlé predtuchy nenaplnia, ale práve opak bol pravdou. Mlčala som.

„Och, prepáč, ja som úplne zabud-" Otočil sa ku mne.

„Nemusíš to riešiť. Rozišli sme sa," povedala som nedotknuto. Aj keď bola pravda, že už som to skončila, stále ma niečo nepríjemne pichalo do srdca.

„Ale ty to nechápeš, Roman sa nerozchádza," povedal a podišiel ku mne. Stále som stála na prahu jeho izby a nehla som sa z miesta.

„Tak tento krát si začal s nesprávnym dievčaťom, pretože ja nemám vo zvyku nechať so sebou zametať," odvrkla som. Sledovala som ho ako sa usmial nad mojou reakciou a podišiel ku mne. Chytil ma za ruku a zatiahol ma hlbšie do svojej izby. Zavrel dvere a otočil sa zas na mňa.

„Tvrdohlavá," povedal s hravým a drzým tónom.

„Arogantný," odpovedala.

„Drzá," hral to ďalej. Položil svoju ruku na moje líce.

„Neznesiteľný." Moje ruky sa presunuli na jeho ramená.

„Ostrá." Druhou rukou spočinul na mojom drieku.

„Tak dobre vyzerajúci parchant," vzdychla som a jemne som si skusla spodnú peru.

„Tak sladká," zavrčal a rýchlo si ma pevne pritisol na svoju hruď. Nebránila som rukami tomuto dotyku, a tak som ho objala okolo krku. Boli sme tak blízko pri sebe, ale ani jeden z nás neurobil posledný krok. Mohli sme donekonečna pohľadmi blúdiť zo svojich pier do očí a nič by sa nezmenilo. Ale niečo som predsa len cítila. Môj tep zvyšoval frekvenciu a dýchala som rýchlo a splašene.

„Adrenalín, však?" provokoval. To vo mne pohlo hravého ducha a odsunula som ho od seba.

„Ani náhodou."

„Len sa neurážaj, princezná," zasmial sa. Letmo ma pobozkal na líce a otočil sa ku skrini.

„Myslel si to vážne?" spýtala som sa.

„Čo konkrétne máš na mysli?" odpovedal otázkou na spresnenie.

„No to, že sa ideš len prezliecť," vysvetlila som.

„Máš snáď lepší nápad? Chcela si ísť nakupovať." Neobzrel sa. Vytiahol zo skrine biele a tmavomodré nové čisté  tričko a hodil ich na posteľ. Vyzliekol si nohavice, zavrel skriňu a len v boxerkách sa otočil sa podišiel ku mne, pevne ma chytil za boky a pritiahol si ma k sebe, čo zas spôsobila moje zrýchlené dýchanie.

,,Modré alebo biele?"

,,Modré," vydrala som zo seba.

„Mala by som nápad," začala som. Nenechala som sa odzbrojiť.

„Aký?" zapriadol mi pri uchu a nosom mi prechádzal po krku. Zaklonila som hlavu mierne do boku, aby som mu zväčšila priestor na hranie.

„Len som myslela, že by som ti z tej košele mohla pomôcť," šepla som. Objala som ho rukami okolo krku a pritiahla si ho k sebe. Tento krát príliš nečakal a spojil naše pery vo vášnivom opojení.

„Tak ukáž, čo dokážeš," riekol hravo a pomaly ma začal tlačiť svojim telom dozadu . Vedela som, kam táto cesta vedie.

„Počkaj," zastavila som. Zjemnila som svoj dotyk a aj on povolil svoje zovretie. V momente som ho otočila a to práve nečakal. Posunula som ho jemne dozadu a dopadol na posteľ. Ako dopadal, stiahol ma so sebou, tak som skončila na ňom a opäť sme spojili naše pery.

„Myslím, že by som ti tiež vedel pomôcť s tvojou sukňou," šepol. Ruky mi položil na stehná a pomaly prechádzal vyššie aj s lemom mojej sukne, ktorú nebezpečne vyhŕňal hore.

„Nie, to nepôjde," zakázala som mu.

„Tak na to by som sa pozrel," zasmial sa a využil svoju silu na to, aby sme si vymenili miesta. Opätovala som mu jeho nástojčivé bozky a tak zmiatol moju myseľ, že som nevnímala ako sa tenké kusy látky ocitli na zemi vedľa postele. Zostali sme len v spodnom prádle a tomu sa hovorí poriadne pokušenie, keď vám sexi chalan perami prechádza od sánky až po kľúčny kosť a vám z úst nebadane uchádzajú stony. Vedel, čo robiť. Presne tak mi to kedysi sľúbil. „Dokážem zariadiť, aby si sa cítila dobre," vtedy povedal.

Viktor v raze prestal a naklonil sa ďalej k nočnému stolíku. „Prevencia proti tehotenstvu," vysvetlil. Zakryla som si oči a nepúšťala dlane z tváre, kým Viktor nebol pripravený. Chytil mi ruky a držal mi ich nad hlavou. Svojimi pohybmi naozaj dokázal dodržať svoje slovo.

„Chceš ma?" spýtal sa. Cítila som ako zrýchlene dýcha nemôže sa dočkať.

„Veľmi," odpovedala som v tichom povzdychnutí.

„Tak skús byť čo najtichšie, kráska," zaškeril sa. Chcela som ho štuchnúť do pleca, ale peven zvieral moje ruky.

„Nie, teraz si moja." Pobozkal ma a mne nestačilo jeho pomalé a jemné bozkávanie a viac som sa tlačila na jeho pery.

***

„Tak aké to bolo??" vtlačil mi bozk na líce.

„Vždy si overuješ svoje schopnosti??" zasmiala som sa.

„Chcela si ísť nakupovať," odvrkol a ja som dúfala, že mi neurazil, mrzoš.

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Ahojte, chcela by som sa vám poďakovať, že ste to so mnou ešte navzdali...dúfam, že sa poriadne tešíte na prázdniny ;) Veľmi ma tešia vaše komentáre aj votes a spolu ste posunuli tento príbeh na 89. miesto v Romance asi tak pred mesiacom, ďakujem vám ♥