46. Alex - Nie každý bozk vie vyzriešiť problém

391 18 5
                                    

,,Ahoj, láska. Ako to šlo??" spýtal sa Roman. Pristúpil ku mne a ako vzorný frajer jeho štýlu mi položil ruku na pás a pritiahol si ma k bozku pred všetkými prítomnými spolu študentmi na chodbe. Namiesto opätovania bozku som mu opätovala facku.

,,Klamal si mi, láska," hlesla som s dôrazom na posledné slovo. Roman prešiel pohľadom na chalanov pri nás. Tí pochopili , o čo sa snaží ich vodca a odišli. ,,Prečo si ho vyhodil zo školy?! Takú právomoc nemáš!!"

,,Odíde z rešpektu, nie kvôli právomoci," odvrkol.

,,Teba vôbec neštve, že posielaš preč najlepšieho kamaráta?" vyčítala som mu.

,,Vyspal sa s mojou frajerkou," odsekol a podišiel bližšie ku mne.

,,Vtedy si ma ani neoslovoval na chodbe! Nechodili sme spolu!! To, čo medzi nami bolo nie je tvoja starosť!!"

,,Tak potom je pravda to, čo všade roztrubuje. Si len obyčajná radodajka. Viktor mal pravdu," precedil pomedzi zuby.

,,A toto povieš svojej frajerke??? Nehanbíš sa??!! S nikým som nespala!! Dobre, aspoň už sa to neopakovalo. A Viktor by nič také nepovedal," odvetila som.

,,Prepáč, láska, ja..." pristúpil ku mne a jeho jeden krok vpred znamenal dva moje vzad.

,,Nechaj ma na pokoji... "

,,Prepáč mi, mám dosť toho vášho "poznáme sa" " on taký nie je" "to by nikdy nepovedal"...."

,,Ľúbiš ma vôbec??" zatiahla som smutne.

,,Iste," hlesol.

,,To neznelo práve presvedčivo," premeriavali som si ho. Stál na dva kroky odo mňa s rukami nervózne vo vreckách s očami uprenými na mňa.

,,Och, do riti!! Čo vlastne odo mňa chceš??" rozhorčene rozhodil rukami.

,,Aby si to povedal presvedčivejšie ako len nejaké slová. Povedz to ako TIE slová!!"

,,Nie som ten typ na dlhodobé vzťahy. Ty si prvá, ktorú som po prvom dni nevykopol."

,,Pretože som s tebou nespala .. Ty si prvý, s ktorým som vážne chodila, ale teraz začínam viac pochybovať o tom, čo si hovoril. Bola to lož??"

,,Nie, nebola. Bola to čistá pravda, Saša, ver mi." povedal a pristúpil ku mne. Ani som sa nepohla.

,,Znie to ako stará replika z divadelnej hry. " odsekla som.

,,Prepáč, ale si na mňa naštvaná, lebo nie som dostatočne romantický??? To je absurdné!!"

,,Lenže ty vieš byť milý. Bol si taký..."

,,Nehovor to." zvrčal a chytil ma za zápästie.

,,Chceš sa mi vyhrážať??!!" stúpla som si pred neho. Mňa nezastraší.

,,Mám právo zvýšiť hlas na svoju priateľku, ak si to situácia želá??" povedal chladne.

,,Roman??" neverila som. Tá náhla krutosť, ktorá sa v ňom objavila mala niečo spoločné s Viktorom???

,,Bojíš sa ma??"

,,Nie!"

,,Tak čo sa deje??" pritlačil svoje telo na moje a môj chrbát narazil na stenu.

,,Nespoznávam ťa. Náhle mám strach z toho, čo by sa mohlo stať." šepla som.

,,Neublíži ti, len ma, prosím, rešpektuj," jeho ostrý tón poľavil.

,,Tomu sa dá teraz ťažko veriť."

,,Neveríš mi??"

,,Mám strach ti veriť, " riekla som a odstrčila som ho. ,,Nechcem ťa takto krutého," naposledy som sa obzrela, bol tak blízko, otočila som hlavu a skôr ako moja pravá noha spravila krok vpred, chytil ma za druhú ruku, otočil a pritiahla ma k svoju telu tak, že som spadla na jeho hruď, vpadla som mu do náruče.

,,Ja sa s Viktorom ešte porozprávam. Mrzí ma to..." povedal jemne a spojil naše pery. A presne takto chlapi riešia problémy. Bozkom. Pffff.

❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇❇
Ahojte, zlatíčka...mrzí ma to meškanie, snáď sa vám časť bude páčiť a čoskoro príde ďalšia ;) ďakujem vám za podporu♥ prajem vám krásne veľkonočné sviatky ;)

Ako správne zlomiť srdce I.Όπου ζουν οι ιστορίες. Ανακάλυψε τώρα