Cassiopea Malfoy -Život na Rokforte (Harry Potter-next generation)

12. Kapitola

Z pohľadu Elly

,, Kam to k sakru ideme ?! " vyprskla som
,, Veď ideme len cez ulicu. "
,, a ešte cez metrový sneh. " dodala Linne k maminej vete
,, Budem sa robiť, že som to nepočula. "
,, A inak Elly ; prečo si si nedala tú novú úúúžasnú čiapku od babičky ? " pridal sa k nášmu "geniálnemu" rozhovoru otec
,, Preto, aby si sa mal čomu čudovať. " odvrkla som mu
,, Viete, že musíme vyzerať strašne komicky ; babka sa šuchce niekde vzadu, psy tu pobehujú, viete, že ani neviem kde, potom je tu namosúrená Ella, rýpačský tato a vždy pokojná mamina, rodinka, ktorá sa prebára cez obrovitánsky sneh lúkou. " pripomenula nám zo smiechom Linne
,, A kde si nechala seba ? " spýtal sa s úškrnom v hlase otec
,, Čo ja viem. "
,, Len tak pre info : ja nie som namosúrená ! " odfrkla som si, aj keď som sama vedela, že má pravdu
,, Ako myslíš. " táto jej veta mi pripomenula Dalliu, keďže práve tá ju celkom dosť používala

,, No, už sme konečne tu, za normálneho počasia, čiže bez tohto obrieho snehu sa sem dostanete za menej ako minútu a nie pol hodinu. "
,, Tati ďakujeme za stopky alebo časovač ale načo by sme tu pre Merlina chodili, keď tu nič nie je, hm ? " nechápavo som naňho zazrela
,, Teraz nie ale zachvíľu, pozri "
,, Som celá žhavá. " sarkazmus mi náhodou celkom pekne ide
Otec zapískal a z výšky sa cez sneh na nás valili dve celkom veľké machule, jedna čierna a druhá bledučko hnedá.

Pristálo to pred nás, nikdy som sa ničoho nebála a myslím, že ani nebudem, keď budem mať zomrieť, tak zomriem, keď budem môcť žiť, tak naplno.

Ovial ma ešte silnejší vietor ako predtým.
Linne sa oddialila od nás až ju nebolo vidno.
Neviem prečo ale rozhodla som sa nasledovať jej príklad a tak som pristápila k neznámim machuliam.

,, Ell pozri. " cez tú výchricu som Linniné slová len tak-tak započula

Presne predomnou stál nádherný čierny frízsky pegas.
,, Wau ! Akú krásavicu máš ty ? " započula som odvedľa
,, Ako vieš, že to je krásavica a nie krásavec ? "
,, Na sedle máš napísané meno a dosť pochybujem, že by rodičia kúpili kobylu a žrebca, teda samozrejme ak by nechceli ďalších minimálne piatich pegasíkov, ty môj malý instein. " Merlin ... prečo jej to tak myslí ? ... a mne nie ?

Ten kôň je fakticky celkom veľký a vysoký.
,, Ako sa volá ? " spýtala som sa na ceste ku 'černoške'
,, La Belleza Del Viento. " vôbec to nebolo počuť a, tak som to schomolila a vzniklo mi toto ;
,, Čo ?! Aká ... Ray (Rej) ?! " chvíľkovú pauzu, vyvolal silný vietor
,, Ray ?! Vidíííííš, to nie je také špatné. " predĺženie íčka, asi spôsobil závan studeného vetra ako pred chvíľou

,, Ako sa volá tvoja ? " ozvalo sa spätne
,, Dočkaj chvíľu ! " pristúpila som k sedlu a prečítala si meno mojej kobyly
,, Kto to k sakru vymýšľal, veď to vôbec nedáva zmysel ! "
,, Vieš, že som si to povedala tiež ? Tak ako ? "
,, Lianna Red Surprise. "
,, Ok, tak nasadaj. "
,, Čo !?!!!? "
Než by ste stačili povedať "What ?!" nadomnou lietala Linne aj s Ray, teda skutočné meno neviem, bude to niečo ťažké - to určite !
Jej snehovo biela hriva sa vznášala vo vzduchu, presne ako aj Rayné bledučko-hnedé telo s mojou ségrou.

,, Prepáč ale nemám na teba čas do rána, takže láskavo už poď !!!! "
,, Ako ? "
,, Určite ste už mali v škole Hypogrify, tak sprav to isté ako pri nich. "
,, Vieš ... len tam bude taký malý problém, že v škole vôbec nedávam pozor. "
,, Pokloň sa ak bude nasledovať tvoj príklad, tak máš vyhraté. "

- Dala som na Linne a spravila to čo povedala.
Kôň si ma chvíľu s prísnym pohľadom preskúmaval, a potom presne ako povedala Linne sa mi poklonil tiež.

,, Teraz ? "
,, Príď k nej a pohlaď ju a následne na ňu nasadni ! ... počúvaj diktujem ti to tu ako nejaký návod, nabudúce ho asi stratím a budeš si musieť pomôcť sama, samučičká. "
,, Len to nie. " pomaly som sa presunula až k Lianne a pohladila ju.

... o chvíľu som sedela už na nej, v rovine Linniných očí.
,, Tak čo (?), bolelo to ? "
,, Budem sa robiť, že som to nepočula ... a teraz HIÓ !!! " pritlačila som päty k Lianninému telu a pohnala za opraty
Lian sa 'rozbehla' a už sme doslova do písmena lietali v oblakoch.
,, To ti len tak neprejde. " započula som z dola
,, Neboj sa neprejde, pretože mne už to prešlo. " zasmiala som sa
Strhla som opraty, keď cez oblaky prefrčala Linne s Ray a ešte s niečím ...
... s diaboľským úsmevom