Caught //Destiny 2.//

Part 1.

Venujem MrsBieber144 ♡
Ľudkovia je tu druhý diel Destiny, Caught a ja vám chcem poďakovať za úžasných skoro 60K zhliadnutí na Destiny♡ a keď vás môžem poprosiť... na konci kapitoly bude taký malí dotazníček... vyplnili by ste ho prosím do komentu alebo správy? ^^

Za tie tri roky sa toho veľa zmenilo. Ja a Terka sme sa dali dokopy (Maťa ma hneď po tábore pustila k vode, ale to som čakal už dlhšie), po dvoch rokoch sme sa presťahovali do anglicka, kde obaja študujeme na vysokých školách, kúpili sme si bytík blízko Londýna, pracujeme spolu v jednom bare -ja hrám na gitare a Terka spieva (sem tam si dáme duet), sme šťastný a Terka je stále na vozíku. Je to ťažké ale je to už lepšie. Predtým mávala celé dni depky a ledva jedla a vyslovene odmietala moju pomoc. Veľa krát spadla z vozíka a stále, keď som ju chcel zdvihnúť, tak ma s plačom odohnala a opäť sa do seba uzavrela. Lámalo mi srdce vidieť ju takto. Teraz je to však omnoho lepšie a dovolím si povedať, že má rada život, čo teraz vedie. Len keby mohla chodiť...

,,Láska?" Otvoril som pomaly dvere do našej spoločnej spálne. Terka ležala na chrbte, vlasy rozhodené okolo jej hlavy tak ako i ruky a ako každé ráno i teraz mi poskočilo srdce. Je tak krásna... ,,Lááááska." zatiahol som znova a dlhými krokmi preskákal veci porozhadzované po zemi a opatrne si sadol na kraj matracu. ,,Terka." povedal som trochu hlasnejšie a pohladil som ju po líci. ,,Mmmmm." zamrmčala a skúsila sa prevrátiť. Od trupu hore sa jej to podarilo, ale nohy ostali na mieste. Stislo mi srdce. Terka sa zamračila, vzdychla si a opäť sa otočila na mňa. ,,Mala som tak pekný sen..." povedala nešťastne. ,,Tak prečo si smutná?" zaujímal som sa. ,,Snívalo sa mi, že bežím." vysvetlila. Povzdychol som si a dal jej pusu na čelo. ,,Veď ty znova raz pobežíš." usmial som sa na ňu a vstal z matracu. ,,Poď, raňajky sú na stole." žmurkol som na ňu a pobral sa stamaď, aby sa mohla dať dokopy. Len v teplákoch som odbehol do kuchyne, aby som jej umyl ovocie a dal ho do misky i s jogurtom a mysli, presne tak, ako to má rada. K tomu som jej na tanier položil tri palacinky s Nutellou a akurát, keď som to položil na špeciálny znížení barový pult, prišla Terka. "Zaparkovala" vozík na určené miesto a lačne sa pozrela na raňajky pred sebou. ,,Bože, milujem ťa!" zvolala a hneď sa do toho pustila. Pousmial som sa a sadol som si oproti nej i so svojou miskou cereálií. Prežúvali sme a pozerali na seba. Usmiala sa na mňa a ja som jej úsmev opätoval. ,,Čo dnes zahráme?" spýtal som sa jej medzi sústami. ,,Od koľkej tam máme byť?" spýtala sa ma a znova tlačila do hlavy ovocie. ,,Od šiestej." zasmial som sa. Nikdy si nepamätala časy. ,,Do...?" zatiahla s plnými ústami. ,,Desiatej." Uškrnul som sa. ,,Pffffff." odfŕkla si s plnými ústami, až ma opľula. ,,Heeeej!" zatiahol som a naoko sa zamračil. ,,Prepáč." zachichotala sa. ,,Šak si myslím." poslal som jej vzdušný bozk a vstal od pultu nakládajúc misku s lyžicou do umývačky riadu. Náš byt bol kompletne prispôsobený Terke, takže som sa musel zohnút dosť nízko. Zavrel som ju a zadkom sa oprel o kuchynskú linku, sledujúc Terku. ,,Aj mi odpovieš?" zabŕdol som. ,,Rozmýšľala som nad Just give me reason, Heart want what it wants a napadlo mi aj Rihanna a American Oxygen." rozmýšľala. ,,American Oxygen spievaš pokaždé." zasmial som sa. ,,Je to moja srdcovka." usmiala sa. ,,Viem." povzdychol som si s úsmevom. Terka ďalej spokojne prežúvala a sem tam na mňa hodila očkom. Vedel som, že mi pozerá na svaly na bruchu, tak som ho napol. Následne som sa uhol letiacej lyžičke. ,,Nefandi si zas tak." zasmiala sa a s vozíkom prišla ku umývačke. Chcela ju otvoriť no vzal som jej misku z rúk s jednoduchým ,,Nechaj tak." a sám som to tam naložil. Trochu sa zamračila, no prešla to bez komentáru. Odišla do obývačky a ja som sa tam dopravil po chvíľke tiež. Telka už bola zapnutá a Terka sa už štverala na gauč. Prv si pristavila vozík ku sedačke, tak sa zdvihla na rukách o opierky vozíku, šmarila sa na ňu, tak si zdvihla jednu nohu a šmarila ju na sedačku a tak i druhú. Bolo to komické. Zasmial som sa potichy a pomalinky sa k nej približoval. Potichu som sa k nej prikradol a do ucha jej zašepkal ,,Baf." zapištala a poskočila, trieskajúc ma po hlave. ,,Ty hovädo sprosté, skoro som decko zo seba vytlačila!" ziapala som mne. Prehýbalo ma od smiechu na zemi a ona sa urazene otočila späť na telku. ,,Ale Teriiiii" zatiahol som. ,,No taaaak." skydol som sa vedľa nej utierajúc si slzy od smiechu a pritúlil som sa k nej. Odula spodnú peru a prekrížila si rku na hrudi. Musel som sa jej usmiať do ramena- vizerala ako malé roztomilé doevčatko, ktorému ste odmietli kúpiť rúžového huňatého jednorožca jazdiaceho na pomaranči. ,,Láááška." zašušlal som a pobozkal ju na krku. Celá ochabla a ja som vedel, že som si to u nej vyžehlil. Zubami som jej prešiel po jemnej voňavej koži, ktorá pulzovala pod tlakom toho rýchleho tepu, čo mala. Bozkami som sa prepracoval až ku kľúčnej kosti a tam ju slbúčko uhryzol. Vydala zo seba zvuk, ktorý bol niečo medzi syknutím a vzdychnutím. V teplákoch mi začínalo byť trochu tesno. ,,Čo budeme robiť do šiestej?" zapriadol som a znova ju pobozkal do priehlbinky medzi plecom a krkom. Pozrela na mňa rozšírenými zorničkami a ja som vedel, že myslí na to isté, čo aj ja. Postavil som sa, vzal ju za jej pyskotu na ruky a odniesol ju do spálne, zanechávajúc Oprah Oprahou na telke našej káblovky.

Síce trošku kratšia, ale tak na rozbeh stačí :D tu je ten dotazník :) :

1. Ako ste sa dostali ku Destiny resp. prečo ste ju začali čítať

2. Čo vás na nej zaujalo

3. Čo vás na nej bavilo a čo naopak nudilo

4. Čo by som mohla zmeniť/zlepšiť v Caught

5. Aký deň pridávania Partov by vám vyhovoval najviac? (Chcem vydávať raz do týždňa a chcem, aby vám ten deň vyhovoval :D )

Odpovede prosím píšte do komentov alebo do správ :) ďakujem ♡