Kúzelná Lienka a Čierny Kocúr: Očami Kocúra

Sladké prekvapenia ♡

„Plaag! Plaag! Plaag, kde si?!" skoro z rána som kričal po izbe pretože som nevedel nájsť Plaaga. Bolo 5:21, nuž do vyučovania mám dosť času.
„Mám pre teba Camembert!" lákal som ho a dúfal že čoskoro víde z úkrytu. Bolo mi zle z toho smradu..

„Camembert? Idem láska moja!" zakričal kwami spod postele.
„Kričím na teba a ty nič! Žiadny sýr nebude!" pokarhal som ho.
„Fajn. Tak ja idem späť." otočil sa Plaag a ja som bral späť svoje slová. „Okej, okej ná, beriem svoje slová späť." - a dal som mu kúsok syra. Tá čierna potvora ani nezaďakovala..

Je 6:10. Idem po ceste kúpiť ružu Marinette. Dnes som chcel ísť peši. Zastavil som pri pekárni, domu Marinette. Dostal som chuť na čerstvé croasanty.
„Dobrý deň, pán a paní Chengoví." vošiel som dnu a slušne som sa pozdravil. Všade to rozvoniavalo.
„Poprosím 2 croasanty." usmial som sa a pozeral som na to lahodné pečivo.
„Adrieeen!" Bum! Tresk! - počul som z izby hore. Bola to asi Marinette.
„Ďakujem veľmi pekne." nechal som im tam 5€, zobral som sáčok s pečivom a rychle vyšiel. Nie že by som nemal rád Marinette, ale musím kúpiť tú ružu...

„Adrien! Čaaau!" zdravil ma Nino pri škole a ja som sledoval jeho výraz na mňa s ružou v ruke.
„Ahoj Nino."
„Kohože to bude ruža? Žeby Chloé?" zasmial sa.
„CHLOÉ?! Zbláznil si sa? Nie, nie, tá pre ňu nebude." presvedčil som Nina a rozbehol som sa ku skrinkám.

.. Keď som zbadal Marinette, podišiel som ku nej.
Kľakol som si a povedal: „Marinette Dupain- Chengová," zahľadel som sa do jej očí a sledoval som jej vystrašený výraz. Veľmi mi pripomína Lienku.. „um.. ďakujem pekne za včerajšie croasanty!" zaďakoval som a zasmial som sa. Sledoval som ako sa z chuti zasmiala.
„Pff to nebolo nič." mávla rukou Marinette a ja som vtom vytiahol ruku s ružou.
„PRE TEBA," usmieval som sa a stále som jej hľadel do očí.
Ona sa začervenala, schmatla ružu, rýchle ovoňala, dala ju do skrinky ktorú nasledne zatvorila a objala ma. „Jeeej.." ticho som si povedal.

Od situácie ubehlo aj celé vyučovanie, tak som sa čudoval prečo žiadne akumy neparazitujú. Prestak som sa premenil a vyskočil na strechu nášho domu. Cítil som lúče slnečného tepla dopadajúc na môj čierny oblek.
„BAF!" - vtom som sa neskutočne zľakol. Sadla si vedľa mňa Lienka. „LADY!" prekvapene som na ňu pozrel a položil hlavu na jej plece.
„Len ty.. a ja! Konečne máme na seba čas!" hovoril som roztraseným hlasom od šťastia.
„Fajn, tak.. čo plánuješ, kocúrik?" povedala a prešla mi prstom po nose, po perách..

„Máš krásne oči.."

povedal som, s prekvapením a vzrušením zároveň, „pripomínaš mi niekoho."
„Dobre. Počuj, no.. ďakujem za lichôtku ale spomenula som si na niečo.." pomaly vstala a skočila zo strechy.
Stále mi bušilo srdce a nezmohol som sa na odpoveď. Vybral som sa domov.
„Plaag, čo mám robiť?!"

silne som vzdychol a zvalil na postel.
„Jednoducho jej to povedz. Ako ja Camembertu~" odpovedal mi Plaag.
„Ale ona nie je smradľavý syr ale krásna pôvabná dievčina!"
Niekedy ho nechápem. On sa vo vzťahoch nevyzná.. .
Kúpil som bonboniéru a transformovaný za cool kocúra som si opäť sadol na strechu.
Ani nie za 5 minút pri mne pristala Lienka.
„Fuu to bola fuška! Ale zvládla som to!" radovala sa a ja som sa jej vrhol do náruče.
„Lienka ty si úžasná, milujem ťa!" ..podal som jej bonboniéru.
„Ále prosím nepreháňaj, totiž, ďakujem! Moja obľúbená!" a objala ma tiež.
V tom jej zapípali náušnice a musela ísť. Bol som trochu smutný, ale vedel som že zajtra ju opäť uvidím.

Vrátil som sa domov s úsmevom na tvári a kedže sme nemali úlohy, zaľahol som do postele.

„Aah, Plaag! Ona je úžasná!"
Hoci ma nepočúval lebo žral Camembert, ale mne to nevadilo, pretože som prežil opäť nádherný deň~.