We are no longer children

PROLÓG

Ležím v izbičke, tak ako mi kázala mama, keďže je u veľmi veľa hodín.

,,Tu agent003 počuješ ma agent007?" ozve sa z mojej tajnej vysielačky na stole. Rýchlo vybehnem bosá z postieľky a zavriem sa v skrini, aby ma mama nepočula.

,,Tu agent007 počujem ťa" šepnem potichu.

,,Poď rýchlo do našej tajnej základne!" aj on rozpráva pošepky do vysielačky.

,,Ale ja už musím ísť spať a maminka ma nepustí" šepnem.

,,Prosím, musím ti niečo povedať" Wolt krásne poprosí.

,,Tak fajn" šepnem a vypnem vysielačku. Ako tajný agent potichu vyleziem zo skrine a zakrádam sa k dverám. Ja aj Wolt býtame vo velkej bytovke, na rovnakom poschodí. Na chodbe je obrovská skriňa a to je naa tajná základňa o ktorej nik nevie. Potichu zavriem dvere, ale po chodbe ide sused.

,,Ahoj, Paige" milo sa mi pozdraví.

,,Ja som tajný agent a vy ma nemôžete vidieť" vysvetlím mu.

,,Dobre, dobre" zasmeje sa, nechápem prečo sa smeje. Veď som nepovedala nič smiešne. Tí dospelí sú divní.

,,Videl ma sused, ale on to nikomu nepovie" vojdem do skrine k Woltovi. Na Woltera zasvietim baterkou a všimnem si slzy v jeho očiach.

,,Čo sa stalo? Niekto ťa zbil? Povedz kto ja mu to vrátim" nahnevane poviem. Raz, keď ho zbili taký chlapci v škôlke, priiel za mnou s plačom. Ja som im to potom za Wolta vrátila. Síce maminka ma za to vykričala. Ale ja som len bránila Wolta.

,,Nie, neboj sa nik mi nič neurobil, len mama prišla do mojej izby, doniesla veľký kufor a povedala mi, že si mám zbaliť všetky hračky, a že sa ideme presťahovať veľmi ďaleko. Ale ja nechápem prečo, veď mne sa tu páči a ja tu chcem ostať!!" povie s plačom.

,,Ani ja nechcem, aby si odišiel" aj ja začnem plakať.

,,Čo keby sme ušli. Utečieme spolu" dostanem skvelý nápad.

,,Ale mne by chýbala maminka" zakňučí Wolt.

,,Aj mne" smutne zahundrem.

,,Ale mám pre teba niečo" siahne rukou do vrecka.

,,Počkaj aj ja mám pre teba niečo!" vybehnem zo skrine a rozbehnem sa do izbyčky, kde mám nakreslený obrázok, ktorý som mu chcela dať na narodeniny.

,,Som tu" vbehnem späť do skrine.

,,Tak poď prvý" vyzvem ho a čakám čo mi dá. Z vrecka vytiahne látkový náramok, ktorý má pre šťastie a nosí ho stále.

,,Chcem aby si ho mala stále na ruke a ešte mi musí sľúbiť, že si nikdy nenájdeš iného najlepšieho kamoša s ktorým budete najlepší tajný agenti, ako sme boli my dvaja" prehovorí sebaisto.
,,Sľubujem, ale ty mi musí sľúbiť, že si nenájdeš inú najlepiu kamarátku ako som ja" prehovorím a znova začínam plakať.

,,Ľúbim ťa" objíme ma Wolt.

,,Aj ja teba" silno ho stisnem.

,,A toto som ti chcela dať na narodeniny, ale dám ti to teraz" rukou si utriem slzy.

,,Paige! Poď dnu!" započujem kričať mamu.

,,Budem ťa čakať" pobozkám Wolta na pery. Otočím sa a rýchlo bežím dnu. Všetky moje kamarátky hovorili, že keď pobozká chlapca potom to je také trápne tak som radšej utekala preč.

,,Mami. Wolt sa sťahuje" zo zaslzenými očami k nej dobehnem.

,,Mami a Wolt je môj frajer a ja ho moc ľúbim" usmejem sa a ešte poslednýkrát zakývam Wolterovi.

Hello!! My new story!!!

Zatiaľ iba prológ ale bola by som rada, keby ste sa k tomu vyjadrili.

I ❤ YOU.