Potter and/or/VS. Malfoyová ( Harry Potter - Next Generation )

2. Kapitola

1. Septembra 2017

Z pohľadu Hermiony

Spolu sme sa premiestnili ku nám domov.
Náš dom, teda skôr vila bola/bol dosť veĺká/ý.
: pivnica čiže suterén, prízemie, prvé poschodie, veľa balkónov, veľký pozemok, bazén, terasa ...
Mal veľa izieb, skutočne ich bolo veľa.
Zo začiatku som sa v ňom mnoho-krát stratila ...
Tento veličizný dom sme si mohli dovoliť len z toho dôvodu, že Draco predal Manor a Narcissa šla bývať ku svojim známym.
Nerada som v ňom zostávala sama ... z pochopiteľných dôvodov.

7:40 pm

,, Draco, poď už ! Nestíííhame " zatiahla som
,, Mia počkaj chvíľu, veď máme ešte čas ! Nebuď taká nedočkavá ! "
,, Ale ja som poď ! " dupkala som v prístupnej chodbe s béžovým kabátom na sebe
,, Neteš sa tak tam ! "
,, Kto povedal źe sa teším ?! "
,, Len Merlin vie, čo nás tam čaká a asi to nebude nič dobrého ! "
,, A možno áno ! Čo si nepočul tú pani ! "
,, Aj tak ešte nejdem ! "
,, Pooooď !!!!!!! " zvrieskla som naňho ale on si z toho asi nič nerobil, pretože pokračoval v čítaní Denného Proroka a kľudným hlasom povedal : ,, Prečo by som mal ? "
Tým ma už totálne vytočil !
Prišla som k nemu odhodila som mu tie čarodejnícke noviny z rúk, potiahla som ho za golier košele a ťahala do 'verandy', kde som pred chvíľou stála.
,, Pre Merlinové gate ! Veď už idem ! Pusť ma ! "  tak som spravila ako chcel, čiže ho pustila
Ešte si zbehol pre bundu a ja som zatiaľ otvorila vchodové dvere, cez ktoré sme následne obaja prešli.
Dvere som zamkla a pozrela sa na biele hodinky ozdobené drobnými kamienkami.
Dlhšia ručička bola skoro na osmičke a malá ručička sa nachádzala len kúsok od dvanástky.
,, Je už 19:55 ! Keby si sa toľko nezmotával, nemuseli by sme meškať ! "
,, Veď ešte nemeškáme ! "
Draco ma chytil za ruku a premiestnili sme sa na  tú Planeovú.

Ako sme sa tam 'objavili' , zarazila som sa.
Nebola to taká ulica ako ju opisoval Draco bola omnoho horšia a to oveľa.
Spravila som krok do predu a stále bola 'zdrtená' okolím.

Z pohľadu tretej osoby

Draco len stál a pozoroval svoju manželku.
Obom sa  naskytol príšerný pohľad na toto miesto.
Vysoké stromy, ktoré boli kedysi iste zelené, vtedy nabodúvali farbu červeno-hnedo-čiernej a pôsobili starašidelne, lavičky boli alebo teda vyzerali strašne staro, niektoré mali odtrhnuté drevenné laty aj so šróbami, ktoré boli pohádzané všade naokolo, už spomínaná fontána bola ani nie fontána, skôr veľká kopa dopraskaného betónu poukladaného na seba, v ceste na ktorej obaja vtedy stáli boli veľké praskliny siahajúce hlboko do zeme, tráva ak sa to ešte, tak dá nazvať bola šedá, zaprášená a celá suchá, vzadu sa týčil vrak veľkého lietadla, z ktorého zostala len kovová konštrukcia, všade okolo nich bol prach a schátraný dom bol postavený až na konci ulice, čiže nemali šancu naň dovidieť.

Bývalé letisko bolo kedysi prístupné aj muklom ale po návštevi tohto miesta smrťožrútmi sa stalo čisto čarodejnícky.
Nikdy na ňom neboli zavraždený ľudia a ani neboli mučený, okrem jednej osoby.
Ale od smrťožrútov nezostalo toto miesto nepošpinéné.
Zanechali tam veľké stopy, 'aby sa vedelo', že tam kedysi sídlili práve oni.

Hermiona sa smutne pozrela na Draca, ktorý jej pohľad opätoval.
Otočila hlavu späť na cestu, ktorou sa za chvíľu chystali vídať.
Pozerala do neznáma, keď v diaľke nezahliadla siluetu človeka.
,, Pozri Draco tam niečo alebo skôr niekto je. " prstom ukázala na miesto, kde sa osoba nachádzala
Hermiona sa rozbehla za neznámym človekom a Draco utekal po nej.

Z pohľadu Hermiony

Utekala som za tou osobou, ktorá očividne ledva chodila.
'Tackala' sa z jednej strany na druhú.
S Dracom sme zastali pred ňou.
Bolo to dievča, zranené dievča.
,, Prosím už nie ! Už nie ! " spadla na kolená
,, My ti nechceme ublížiť, kto si a čo sa ti pre Merlina stalo ? " spýtala som sa jej

Z pohľadu Draca

,, My ti nechceme ublížiť, kto si a čo sa ti pre Merlina stalo ? " spýtala sa jej Mia
Ale dievča neodpovedalo a tvár mala schovanú medzi kolenami.
Kľakol som si k nej a opýtal som sa jej už raz položenú otázku : ,, Kto si a kto ti toto spravil ? "
Na pár sekúnd zdvihla hlavu a pozrela na mňa svojimi uplakanými modrými očami a hneď ju sklopila naspäť.
Až vtedy som si všimol tú podobnosť.
Raz som sa pozrel na dievča plakajúce predomnou a raz na Miu.
Úplná kópia mojej manželky ale, že úplná.

,, Eriell ? " spýtal som sa jej

Vtedy zdvihla hlavu od kolien a zapozerala sa na mňa.
Pohľad presunula na Miu a tej to asi AŽ vtedy doplo.
Vstal som a podal ruku aj Eriell, ktorá chvíľu váhala ale nakoniec ju prijala.
,, Pre Merlina ! Kto ti to spravil ? " ustarostene sa jej spýtala Mia a objala ju
,, Kto ste ? " po prvý-krát prehovorila Eriell
,, Tvoji rodičia. " odpovedala jej Mia