Still Alive

3. kapitola ~ Netvor

Už tak dosť ťažké ranné vstávanie mi ešte viac dokazil neohlásený príchod Grace. Bola to opäť tá "zlá" Grace, ktorá zo mňa spravila psychopatického zabijaka prahnúceho po ľudskom mäse. Mala opäť ten falošný úsmev plný ľahkovážnosti . Vždy som zatínal päste a kúsal si do pier aby som jej jednu nevpálil. Stála v predsieni, práve keď som sa konečne dotackal z gauča, na ktorom som včera zaspal.

Celkom ma jej príchod prekvapil, keďže mi nepripadalo, že by so mnou mala ešte niečo spoločné. Veď ma už predsa uhryzla do stále nezahojeného ramena a premenila ma ani presne neviem v čo.
Týmto to malo skončiť... keďže dosiahla to čo chcela, nie? Myslel som si, že už mi dá pokoj a to by bolo pre nás obidvoch asi to najlepšie. No pravdou je, že ju nechcem len tak ľahko vymazať z môjho už tak dosraného života. Mal som ju rád a stále som vo vnútri človek, ktorý len tak nevie odstrániť svoje pocity, ktoré boli viacmenej zmiešané.

,,Matt, musíme sa porozprávať!" Hneď ako videla, že som pri zmysloch a konečne som vypadol z toho gauča, začala do mňa hučať... aj keď jej hlas je nádherný, zaškrtil by som ju už len preto, že do mňa hučí hneď ráno.

,,Čo je?"
,,To dievča, ktoré si včera chcel zabiť..."
,,Čo s ňou?"
,,Hľadá ťa po celom meste a aj v lesoch... no, a je asi 60 možno 40 metrov od tvojej chaty."
,,A to má byť problém? Nedostane sa sem, ver mi."
,,Je tu aj s políciou a si za kanibala, ktorý ju včera večer napadol." Hodila na mňa ironický pohľad a pokrútila hlavou.
,,Čo?!"
,,Teraz ver mne a len sa pozeraj... sú už tu."

Veriť jej? Už som to skúsil a ako to dopadlo?... ale nič iné mi bohužiaľ neostáva. Stiahol som žalúzie a pozrel som sa von oknom, či sa náhodou neotočili, no dúfal som márne. Boli tam traja očividne vystrašený poliši aj s dievčaťom. Jeden z nich si ma všimol a namieril zbraň na okno, z ktorého som vykukoval. Grace si to všimla a bez uváženia rozkopla dvere a nahodila svoj vraždiaci pohľad. V jej čierno-čiernych očiach som nevidel ani kúsok ľudskosti a ľahko som sa v nich stratil a nevedel čo chce urobiť ďalej. Skočila na najbližšieho policajta a doslova ho roztrhala na kúsky.

Samozrejme ostatný dvaja začali strieľať, no márne sa snažili, ju... teda nás nejde zabiť. Pustila sa do druhého, zatiaľčo v očiach dievčaťa bola beznádej a strach. Paralyzovaná stála a pozerala sa bezmocne na Grace ako jej vraždí ochrancu za ochrancom. Po chvíľke som ucítil krv jedného z nich. Cítil som, ako sa mi oči menia v niečo také ako Graceine. Mal som čo raz väčšiu chuť a nemohol sa udržať. Vybehol som a schmatol posledného, ktorého mi očividne nechala napospas Grace.
Vytrhol som mu snáď všetko čo v hrudi mal a zubami mu roztrhal tepny v krku. Bol to ako orgazmus, ucítiť krv bezmocného na jazyku. Odhodil som mŕtvolu a približoval sa k dievčaťu. Ona inštinktívne ustupovala až narazila do blízkeho stromu. Aké otrepané.
,,Si netvor!" zakričala hlasným a zároveň jemným hlasom. Trochu ma to zarazilo. V podstate mala pravdu, ktorej som sa desil. Jej oči vo mne vzbudzovali neistotu a dilemu. Zrazu som začal váhať a stál pozerajúc na ňu.

,,Matt! Čo tam len tak postávaš?!" Skríkla po mne Grace naštvane, no zatiaľčo som sa otáčal na Grace, dievča mi utieklo. Kým mi došlo čo sa deje, bola celkom ďaleko, ale videla dosť na to aby som mal dôvod zabiť ju. Rozbehol som sa najrýchlejšie ako viem a prenosledoval som ju cez celý les. Keď som sa otočil, Grace chvíľu stála pred chatou a potom odišla kade ľahšie... ako inak, to by nebola ona, zdrhnúť práve vtedy, kedy je to najnevhodnejšie... Hnedovlásku som neprestával sledovať a stále za ňou bežal. Ako naschvál, potkol som sa a zle spadol na ruku. Dievča som stratil z dohľadu a tak som to nakoniec vzdal. Ešte chvíľu ma bolela ruka, no potom sa to vyliečilo. Sedel som a rozmýšľal čo urobím ďalej.

Rozhodol som sa vydať sa do mesta, predsa kam inam by šla? Problém bol, že som "miestna celebrita" a hneď pri vstupe do mesta by ma chceli zabiť. Bohužiaľ, mňa zabiť nejde. Ako tak som šiel, napadlo ma ísť autom a tam nenápadne nájsť hnedovlásku. Rozbehol som sa teda smerom, kde som naposledy parkoval.