1.

6.1K 203 4
                                    

Pred mesiacom, mi zomrela babka, pred dvomi týždňami obaja rodičia a boli to moji poslední príbuzní, ktorých som mala. Teraz som zostala sama. Zostali mi len kamarátky, ktoré pravdepodobne stratím tiež, lebo pôjdem do decáku. Áno, podľa britských zákonov, som ešte stále dieťa, aj keď už mám 19.

Teraz sedím a čakám v chladnej hale londýnskeho súdu, ktorý má rozhodnúť o mojom osude, ktorý už aj tak viem. Pôjdem na 100% do decáku.

Ešte som tam sedela asi 20 minút, kým nevyšiel môj právnik, ktorý mi mal oznámiť, čo so mnou bude (aj keď som to už vopred vedela).

"Slečna Sugg, s radosťou vám oznamujem, že nejdete do detského domova. Súd zistil, že máte príbuznú v USA."
Čo? Teraz neviem, či sa mám tešiť alebo plakať. Určite sa tam budem musieť odsťahovať. Právnik sa pousmial a pokračoval.
"Konkrétne je to vaša teta, sestra vašej matky."
Dodal neskôr.
"To ma ako chcete dať ku človeku, ktorého vôbec nepoznám?"
Očividne mu došli slová.
"Vaša teta sa sama prihlásila, že si vás vezme k sebe. Priam na tom trvala a súd už bol len formalita. Vonku vás čaká nejaká pani zo sociálky, ktorá vás odvezie až na letisko. Tešilo ma a šťastnú cestu."
Usmial sa a podal mi ruku.

Nahodila som falošný úsmev, ktorý už mám poriadne natrénovaný od smrti svojich rodičov, potriasla mu rukou a vyšla von pred budovu súdu.

Pri bielom aute stála postaršia žena v saku. Keď ma zbadala, usmiala sa.

"Ahoj, ty budeš predpokladám Zara. Som Evelyn. Kľudne mi môžeš tykať. Odveziem ťa na letisko."
Nastúpila do auta a tak som ju nasledovala. Sadla som si na miesto spolujazdca a pripútala som sa.
"Musím si ísť domov po veci. A čo bude s naším domom?"

"Váš dom, pripadá podľa dedičských práv tebe, ale keďže niesi plnoletá, automaticky pripadá do rúk tvojho záoonného zástupcu, ktorým je teraz tvoja teta. Po dovŕšení plnoletosti, budeš jediným vlastníkom ty."
Vysypala na mňa a dodala.
"Tvoja teta povedala, že ti všetky veci kúpi a nemusíš si nič brať."

Tak to bude super. Akoby nestačilo, že som prišla o rodičov a babku. Prídem aj o domov a budem musieť bývať medzi tými priteplenými američanmi na druhom konci sveta. Moja mama bola síce američanka, ale odjakživa sme bývali v Anglicku.

Evelyn zastala pred londýnskym letiskom Heathrow.

"Vystupovať!" Zavelila a obe sme vystúpili.

"Prevediem ťa cez všetky kontroly, ale do lietadla už budeš musieť ísť sama. Tvoja teta pre teba vraj poslala luxusné súkromné lietadlo."
Rozprávala mi keď sme boli už pri odbavovaní. Mala som so sebou len malú kabelku, ktorú som si zobrala do lietadla.

Rozlúčila som sa s Evelyn. Prišla po mňa letuška a odviedla ma bočným vchodom do toho súkromného lietadla. Bola som zvedavá, ale aj nervózna.

Luxusné bolo pre toto lietadlo slabé slovo. Kožené sedadlá, plazma, minibar a množstvo ďaľších vymožeností.

"Prosím, sadnite si na ktorékoľvek sedadlo chcete. V lietadle budete len vy."
Usmiala sa blonďatá letuška a postrčila ma dnu. Sadla som si k oknu.

"Prosím, pripútajte sa." Povedala mi letuška a tak som aj urobila.

Pozerala som z okna na vzďaľujúci sa Londýn a do očí sa mi nahrnuli slzy.
"Maj sa domov." Pošepkala som si sama pre seba a do uší si dala sluchátka.
Zapla som si svoju obľúbenú Katy Perry. S mamou sme v aute alebo pri varení a tak spievali jej pesničky. Vždy vedeli zodvihnúť náladu.
Zatvorila som oči a naplno sj vychutnávala ten dokonalý hlas.

Tak, prvá kapitola je za vami. Pocity napíšte do komentárov.

Možno sa vám zdá, že je tá časť priveľmi krátka, ale budem ich pridávať každý deň. Ak stihnem možno aj dve časti za deň.

Votes♥
Bye...

New Life FF (Harry Styles)Where stories live. Discover now