I. kapitola ~ 1. september

75 6 0
                                    

Otvoril som oči a počul ako na okná padajú kvapky dažďa. Milujem keď ráno prší a ja si zapálim cigaretu a len tak ležím polonahý na posteli pozerajúc do okna a v eufórii sa ponorím do môjho fantasy sveta plného nonsensov.

Tento krát som sa ale zobudil so strašným smädom a bolesťou hlavy akoby som sa poriadne opil. Otočil som teda hlavu o 90 stupňov aby som sa pozrel na hodinky na drevenom stolíku pri posteli.

Bolo 11 hodín ráno a tak som sa posadil na okraj postele a rukami si prešiel po tvári. Všimol som si, že moje boxerky ležia na zemi pohodené vedľa postele. Nezvykol som spať nahý a už vôbec nie, keď mám hosťa. A kde vlastne je?

Horko-ťažko som sa nakoniec z postele postavil a zamieril do kuchyne po pohár čistej vody. Za posteľou som zbadal niečo, čo ma uviedlo do rozpakov. Boli tam pohodené moje svetlé tepláky aj s nejakými bielymi nohavičkami a jej tmavými rifľami.

Pozrel som sa teda dopredu a za dverami do spálne na chodbe pri schodoch som uvidel moje čierne tričko spolu s bielou podprsenkou a sivým topom, ktoré na sebe mala včera Grace. Chytil som sa pravou rukou za hlavu a rozmýšľal čo sa mohlo stať.

Rozbehol som sa dole schodmi do obývačky a tam som uvidel prázdne fľašky od whisky a jednu prázdnu fľašku Bacardi. Povaľovali sa po koberci vedľa stola a gauča. Išiel som teda rýchlo do kuchyne uhasiť môj veľký smäd pohárom čistej vody.

Keď som naplnil pohár vodou z kohútika a pomaly ho pil, započul som ako niekto vychádza z kúpeľne. Pohár som rýchlo položil na kuchynskú linku a utekal sa pozrieť kto tam je.

Mal som tušenie a ukázalo sa, že bolo správne. Zmätený, neschopný ani pol slova som sa na ňu len pozeral s prekvapenými očami. Stála vo dverách, mokrá a celá nahá.

,,Dobré ránko, máš tu niekde osušky?"
,,E-e-e...hej-"
Podišiel som k skrinke v kúpeľni pod umývadlom a vybral jej osušku. Nastavila ruku a ja som jej ju podal. Roztvorila ju a začala sa ňou utierať. Najprv nohy, potom brucho,prsia a nakoniec hlava. Pozrela sa na mňa s úsmevom a spýtala sa;

,,Mohol by si mi prosím doniesť moje veci?"
,,He-hej ale máš ich pohodené všade po chate."
,,Ach, áno. Včera si bol hrozne opitý."
,,Ty si niečo pamätáš?
,,Áno, väčšinu z toho si vypil ty." povedala a ukázala prstom na fľašky v obývačke. "A potom si sa veľmi neovládal."

,,Čo som robil?!" Skríkol som naňu, prahnúc po informáciach.
,,No... začal si ma bozkávať, potom si ma vydvihol za zadok a rýchlo si ma zaviedol do spálne kde sme-" ani nedopovedala a už som ju prerušil;
,,My sme spolu spali?! A ty si s tým akože súhlasila?!" Vyhŕkol som. Pozerajúc mi do očí odpovedala;
,,Boli sme obaja opitý takže..."

Pozrel som sa naňu a prudko som sa naňu hodil a objal ju. Obmotala mi pás rukami a pritlačila sa ešte viac ku mne. Bol som značne vyšší a tak mi zdola predierala svojím pohľadom oči. Priniesol som jej veci a ona sa rýchlo obliekla a šla do obývačky.

***

Sedeli sme na gauči a počúvali ako kvapky dopadajú na okná malej skromnej chaty. Pili sme ovocný čaj a zohrievali sa u teplého ohňa z krbu. Zrazu som započul klopanie na dvere. Nevedel som, kto by to mohol byť ale aj tak som otvoril. Možno sa niekto len chce schovať pred dažďom.

Nechápal som, kto alebo čo mohlo klopať na dvere, pretože tam ani nikto a nič nebolo. Len dážď mi dopadal na pokrčené čelo zo zmätenosti. Nikto by nemal šancu utiecť z dohľadu skôr než by som otvoril dvere. Les bol 70 metrov od chaty a pred lesom len mokrá tráva s blatom a občas nejaký strom.

Zatvoril som teda dvere a rozhodol sa nič také neriešiť. Otočil som sa smerom ku gauču, na ktorom sedela Grace, no nebola tam. Kvapka dažďa mi spadla do oka a v momente keď som žmurkol a otvoril oči, tak som za mnou započul klopanie na dverách. Zaznelo štyrikrát. Hrozne som sa zľakol a premyslel si či otvorím. Rozhodol som sa to ignorovať.

Po pár krokoch som zase počul klopanie. Štyrikrát, ako predtým. Nemal som na to nervy a tak som sa rozzúrený otočil a namieril si to rýchlo k dverám. Surovo som otvoril a pozrel sa na človeka, ktorý tam stál. Bola to Grace, celá mokrá od dažďa a s vražedným pohľadom. Prudko sa na mňa vrhla a postavila sa na špičky. Bezcitne, mocne a kruto ma uhryzla do ramena.

Oči sa mi stratili niekde na strope, do ktorého som pozeral ako nemý celý čas. Akoby zo mňa vytiahla dušu. Cítil som ako mi steká krv po chrbáte a bruchu. Po chvíli som necítil žiadnu bolesť len to, ako sa mi svojimi ostrými zubami zarýva do mäsa. Ja som nič iné ako stáť a dezorientovane pozerať do steny nerobil.

,,Keď raz otvoríš, už nikdy nezatvoríš."
Povedala Grace s ústami od mojej krvi a medzi zubami mala kusy môjho ramena. Môj pohľad spočinul na jej očiach plných nenávisti a jej vraždiaci pohľad so mnou roztriasol od základov. Už-už by som sa pohol a utiekol, nebyť jej silného zovretia.
Dúfal som to všetko je len sen, no nebol.

Jej pevný stisk ruky po chvíli oslabol a keď si jazykom olizovala moju krv z pier, vytrhol som sa z jej zovretia a bežal hlboko do lesa. Keď som sa za ňou obzrel, nebola tam a tak som zastavil.

V strede ničoho a v daždi som ako stratený stál a bál sa o život, o ktorý som mohol každú minútu prísť

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

V strede ničoho a v daždi som ako stratený stál a bál sa o život, o ktorý som mohol každú minútu prísť.

Moje rameno začalo neskôr poriadne štípať a páliť. Odhrnul som svoje tričko rukou a pozrel sa na moje veľké zranenie. Bolo celé čierno-fialové a už z neho nevytekala krv, ale niečo matné, lepkavé a zelené. Nevedel som čo to je, nič také som predtým nevidel.
Zrazu som započul prasknutie konárov dosť blízko za mnou.

,,Výnimočné veci sa dejú iba výnimočným ľuďom... Veľa šťastia!"
Ozvala sa Grace zo zadu pri mojom pravom uchu. Zostal som stáť a paralyzovane pozeral dopredu. Bál som sa aj premýšľať a nie to ešte sa pohnúť. Čo sa to sakra deje?!

Still AliveWhere stories live. Discover now