Do začiatku prvej hodiny ostáva zopár minút a školský dvor je takmer prázdny. Na betónovom múre sedí dievča. Díva sa na svet okolo spod čiernych mihalníc a hustých havraních vlasov, ktoré jej padajú do očí. Vyzerá celkom obyčajne, až na to, že nemá tvár. Namiesto nej má masku. Má ju už od narodenia tak ako všetci obyvatelia mestečka. Na jej útlom zápästí je vytetované malé t. Tragédia. Presne podľa nariadení. Zlezie z múru. Zastaví sa v polovici pohybu, keď uvidí niečo, čo nezapadá do nudného stereotypu mesta. Chlapec asi v jej veku kráča smerom ku škole. Vietor mu prečesáva jeho blonďavé vlasy siahajúce po obočie. Už na prvý pohľad je dievčaťu jasné, že je nový. Je vyšší než väčšina jej rovesníkov a jeho pokožka je opálenejšia. Je INÝ. A tu slovo iný ľidia nemajú práve radi. Keď chlapec zmizne vo dverách starej ošarpanej budovy, dievča sa zmätene opiera o múr. Kde má masku ?
