Dcéra Mafiána

Nezvaný hosť

Vošiel som do svojej kancelárie. Akurát som si sadol keď do kancelárie vošla ona. Čo tu chce?
Vedel som že toto skončí úžasne aj keď som ju nečakal.
,,Ahoj Emma." usmial som sa na ňu. ,,Ahoj Marco. Počula som že máš ženu." uchechtla sa. ,,No mám, ale nič to nemení na situácií." podišla ku mne. Sadla si na mňa obkročmo. ,,Myslela som si." zašepkala a kusla ma do ušného lalôčiku. Vyzliekla si kabát. ,,Dnes to vidím na dlho." zasmial som sa. Rozopla mi zips na gatiach. Och...

Alexandra pov's
Zobudila som sa na gauči. Pozrela som si hodiny. Bolo pol1. Vstala som že idem na wc, ale domom sa rozozvučil zvonček. Išla som otvoriť. ,,Sandro!" skočila som mu okolo krku. ,,Ahoj. No čo si im tu ráno vyviedla?" nechápavo som sa na neho pozrela. ,,Dominic má voľno a keď odchádzal mi povedal že si mám dávať na teba pozor." zasmial sa. ,,Však ty to poznáš." sadli sme si na gauč a pozerali TV. Začal mi vybrovať telefón. Tatiana. Tatiana je moja kolegyňa zo škôlky. ,,Áno zlatko?" ,,Ahoj Lil. Prosím mohla by si ma zajtra v škôlke zaskočiť? Lebo malý je chorý a potrebujem ísť k lekárovi." ,,Jasne že pôjdem a koho učíš?" ,,Zajtra tých najmenších a o 8 aby si bola tam." ,,Dobre." ,,Ďakujem ti. Ahoj." vypla ma. ,,Sandro poď somnou po moje auto." prikývol.

Chystám večeru. Sandro už odišiel, čož mi je ľúto lebo sa nudím. ,,Ahoj." pozdravil ma Marco. ,,Ahoj." usmiala som sa. ,,Koho je ta čierna audi?" ,,Moja." prikývol a išiel na poschodie. ,,Zajtra som doma tak môžme kdesi zájsť." prišiel do kuchyne len v teplákoch. ,,Rada, ale nemôžem." usmiala som sa a do úsť som vložila ďalšie sústo. ,,Prečo?" povedal majetnicky.  Zdvihol obočie a pustil sa do jedla. ,,Idem do práce a neviem kedy prídem." ,,Ty pracuješ?" prekvapene sa spýtal. Prikývla som. ,,Myslel som že si taká ako ostatné dcéry mafiánov. Majú všetko čo len chcú, vyvaľujú sa doma na gauči." ,,Zaujímavá predstava, ale niesom taká. Skončila som školu a našla som si prácu. Hovorí sa tomu osamostatnenie." usmiala som sa. Prikývol. Začal mi zvoniť mobil. ,,Áno miláčik?" zdvihla som mobil mojej sestre. ,,Ahooj láska. Ako sa máš?" ,,Fájn aj keď mi chýbaš." odula som spodnú peru. Marco ma prepaľoval pohľadom. ,,Zajtra môžme dakde zájsť?" ,,Láska rada by som ale idem do práce. Tak môžme niekedy inokedy." ,,Dobre. Musím končiť. Tak papa Alex." ,,Ahoj Ell. Mám ťa rada." vypla som hovor. Marco ma zabíjal pohľadom. ,,Čo je? Tebe to môže byť tak jedno." usmiala som sa. Bol ticho. ,,Nebodaj si žiarlil." ironicky som sa zasmiala. ,,Veď si moja žena." povedal to tak ako keby som bola jeho majetok. ,,Nevedela som, že sa dá žiarliť na majetok."

Po 5 storočí konečne nová časť :D je o ničom...chcela by som vás poprosiť keby ste sa do komentára vyjadrili o tomto príbehu. Beriem ktitiku všetko. Hlavne sa rozpište čo sa vám na ňom páči? Čo by ste zmenili? Čo sa vám vôbec nepáči? A proste bla bla bla :D Hlavne sa rozpíšte. Tak Ahojte :)