Bloody Circle

II.

Keď sa Lydia dostala na adresu, ktorú jej Sean poslal, všade už parkovali policajné autá. Širšie okolie vchodu bolo ohradené páskou s nápisom zákaz vstupu a naokolo sa zhromaždilo niekoľko zvedavcov. Podliezla pásku a mávla odznakom na policajta, ktorý k nej okamžite zamieril. Ten vzápätí zvoľnil krok a kývol jej, že môže pokračovať.

Lydia nasledovala jedného z technikov miesta činu na tretie poschodie. Dvere jedného z troch bytov boli roztvorené dokorán. Vo chvíli, keď k nim zamierila, zjavil sa na prahu vysoký Afroameričan s čiernym kufríkom v ruke.

„Timothy," usmiala sa Lydia na súdneho lekára, ktorého už nejakú chvíľu nevidela. Tim si posledné dva týždne užíval na Barbadose. Chcela sa ho na dovolenku opýtať, no to mohlo počkať. Práca bola dôležitejšia. „Čo sa tu stalo?"

Tim jej úsmev opätoval a položil kufrík na zem. „Ahoj, Lydia," Tim jej gestom naznačil, aby ho nasledovala. Prešli malou, tmavou chodbou do priestrannejšej miestnosti. Bola to kuchyňa prepojená s obývačkou. Lydii do nosa okamžite udrel odporný zápach. Na ceste k ďalším dverám v miestnosti, medzi sedačkou a mohutnou knižnicou, ležalo v kaluži krvi tvárou nadol telo muža.

„Muž, päťdesiatdva rokov, mŕtvy zhruba štyri dni," začal Tim a natiahol si na ruky čisté rukavice. Jeden pár podal aj Lydii. „Vykrvácal z bodnoreznej rany skalpelom alebo veľmi tenkým nožom. Zbraň preťala tepnu." Tim gestom zahrnul výjav na zemi. „Z toho, koľko krvi je tu," ukázal k mužovým nohám, „usudzujem, že ho vrah chvíľu držal, zatiaľ čo muž krvácal. Na nechtoch sú známky slabého odporu. Pri troche šťastia tak veľmi rýchlo získame DNA páchateľa. Pravdepodobne po tom, čo muž stratil vedomie, vrah ho od seba odsotil – narazil hlavou do toho stolíka, dopadol na zem a tak sme ho našli."

Lydia sa sklonila a pohľadom skĺzla po otvorenej rane na spánku, ktorá na svoje rozmery krvácala príliš slabo. Muž mal na sebe béžové nohavice a bledomodrú košeľu. Látka pod golierom bola vzadu pokrčená, akoby ho za ňu ktosi zvieral.

Zdvihla zrak a pomaly vstala, keď za sebou zachytila kroky. Sean Ward zastal pri dverách a pohľadom niekoľkokrát znovu prečesal miestnosť, než jeho svetlé oči spočinuli na Lydii. Kývol jej na pozdrav.

Sean a Lydia spolu pracovali len čosi vyše roka, ale boli zohratí, akoby to bolo prinajmenšom desaťročie. Sean mal zmysel pre detail, výnimočne vycibrené pozorovacie schopnosti a tendenciu rýchlo a vhodne reagovať v riskantných situáciách – tá sa niekomu, kto niekoľko rokov patril k špeciálnej zásahovej jednotke, rozhodne nedala uprieť. To sa perfektne dopĺňalo s Lydiiným vysoko efektívnym vypočúvaním a tendenciou myslieť inak, ako väčšina detektívov. Nebolo to iba o tom, vedieť myslieť ako páchateľ, vžiť sa doňho. Mala čosi, čo väčšina z nich nemala – skúsenosť. Už bola v pozícii človeka, ktorému šli po krku – a veľmi dobre vedela, čo znamenalo byť ochotný spraviť čokoľvek.

„Jacob Riley," prehovoril Sean a pohol sa smerom k mŕtvole. „Pracoval ako účtovník, žil sám. Bol rozvedený a s rodinou neudržiaval vzťahy. Políciu zavolala suseda bývajúca o poschodie vyššie. Raz do týždňa zvykol Jacob brávať jej psa na dlhšiu prechádzku. Keď sa neukázal a nedal o sebe ani vedieť, mala zlé tušenie. Šla za domovníkom, ktorý má náhradný kľúč ku všetkým bytom, a takto ho tu našli." Sean sa na moment odmlčal, spravil pár krokov ku gauču a skúmal štyri tmavé šmuhy na látke, ktoré pripomínali stopy prstov. S povzdychom sa znovu napriamil. „Bolo tu zaistených viacero krvavých stôp, ale žiadne odtlačky. Zdá sa, že vrah tu ešte nejakú chvíľu pobudol. Prechádzal sa po byte, stopy krvi sú v spálni a aj v kúpeľni. Dokonca to vyzerá, že sa najedol, než odišiel."

Lydiino obočie vyletelo do výšky. „To je plus pre nás, nie? Vyššia šanca, že tu po sebe zanechal suvenír."

Sean sa ešte väčšmi zamračil. „Možno. Technici odobrali nejaké vzorky, ale zatiaľ nič jednoznačné. Uvidíme, čo prinesú výsledky."