Be their girls.

3. Kapitola - Dylanov pohľad

Ďalší nudný deň. Natáčanie sa ešte len rozbieha a zatiaľ to je nuda. Vstal som z postele a kráčal som k oknu. Chcel som sa pozrieť aké je von počasie. Bolo slnečno s tak som vydedukoval, že bude teplo. Veď aj tak sa nemusím obliekať teplo, pretože vo svojom oblečení budem iba chvíľu a potom sa prezlečiem do oblečenia na natáčanie. Pristúpil som ku skrini a vytiahol z nej bordové tričko a hnedé nohavice. Pozrel som sa na hodinky ktoré mám v izbe zavesené na stene. Bolo 7:00 a ja musím o 7:45 odchádzať z domu. Rýchlo som sa obliekol a utekal do kuchyne. Tam so zistil, že to nestíham. Musel som sa ešte učesať. Áno, problémy s účesom nemajú iba ženy a tak som sa postavil pred zrkadlo a 15 minút som mudroval s vlasmi. Bolo pol a tak som si umyl zuby, obul sa a vyrazil. Keďže som mal čas, išiel som cez "tajné" uličky. Vlastne nie sú také tajné. Proste po tích uličkách nechodí veľa ľudí a tak sa nemusím báť, že sa zdržím podpisovaním a fotením. Stáva sa to tu iba párkrát. Pár fanúšičiek si ma všimlo, ale ja som zrýchlil tempo a došiel som až k veľkej budove, kde máme dnes natáčať.

,,Dylan," začul som svoje meno a otočil som sa. Stál tam Thomas so Starbucks kelímkom v ruke. Zaujímalo by ma, odkiaľ ho má.

,,Odkiaľ to máš?" pokynul som hlavou na pohár v jeho ruke. Na perách mu pohrával úškrn.

,,Och, to?" zasmial sa. ,,Vieš, ktoré  je najdôležitejšie miesto v labyrinte?" Prečo sakra odbočil od témy?

,,Hm?" zatriasol som hlavou a chlap, ktorý vyzerá ako štrnásťročný chlapec sa ku mne naklonil.

,,Starbucks." zasmial sa mi pri uchu. Nechápavo som sa na neho pozrel. O čom to do pekla točí? Nechápem tomu. To akože Minho si počas prestávky od behania v labyrinte pôjde kúpiť kávu? Vážne?

Thomas videl, ako som na neho hľadel. Zatriasol hlavou.

,,Nie, neboj sa. Placeri si nebudú kupovať kávu," On mi číta myšlienky? ,,Počas prestávky, si môžeme kedykoľvek zájsť po kávu. Obchod je hneď v budove." ukázal na obrovskú bielu budovu.

,,Aha." nervózne som sa zasmial nad mojou hlúposťou. Prečo mi to nedošlo hneď?

,,Tak poď, lebo nás doslova ukrižujú, ak budeme meškať." zasmial sa Thomas a odpil si so svojej kávy.
Prikývol som sa spolu s blondiakom sme sa vybrali do budovy. Fascinovala ma tá veľká stavba, bolo to strašne úžasné, aká mohutná bola. Keď sme vošli dnu, ovial ma vánok, ktorý pochádzal z klimatizácie. Všade naokolo bolo veľa ľudí, ale neupútali sme ich pozornosť. Zrejme preto, že každý z nich mal dosť svojej práce, ale nezazlievam im to.

Aj z tohto dôvodu som radšej hercom. Je to väčšia zábava a nemusím byť tak strašne vážny, zatiaľ čo taký kameraman sa musí sústrediť na každý jeden snímok.

,,Tak, presne ako včera, prezlečieme sa a potom zájdeme k maskérkam." povedal Thomas, keď sme sa ocitli v šatni.

,,Jasná správa." použil som jednu z viet, zo scenára a prikývol som.

Jup, takže, táto časť je znova krátka, ale momentálne spolu s Viki nemáme veľa času, takže som pridala aspoň niečo. Anyway, dúfam, že vám to páči. :)

All the love, L. /--Laurie--/