Be their girls.

1. Kapitola- Dylanov pohľad

Keď som sa ráno zobudil, bolo pološero. Určite ešte nebolo osem hodín. Muselo byť iba päť. Bežne vstávam asi tak okolo ôsmej, ale dnes si to nemôžem dovoliť. Aj tak by som nemohol spať dlhšie ako do siedmej.

Pomaly som vstával z postele a prichádzal som k oknu aby som odtiahol závesy a mohol sa pozrieť aké je počasie. Vyzerá to, že asi prší. Pristúpil som k oknu a presvedčil som sa o tom. Vážne prší. Keďže som mal ešte veľa času, rozhodol som sa, že si urobím niečo na raňajky a pôjdem sa obliecť a umyť. Odišiel som do kuchyne a samozrejme, čo si asi navarí sám muž, nie? Čo si budeme hovoriť, vzal som si jogurt. Najedol som sa, obal od jogurtu som vyhodil a lyžičku som dal do drezu.

Odišiel som si umyť zuby, aby som náhodou na pľaci nesmrdel. /:D/ Robím si srandu, ja voniam vždy./:D/ Keď som si umyl zuby, bolo 5:30. Rozhodol som sa, že si dám ešte poriadne dlhú sprchu. Zo skrini som vybral klasicky, pohodlné oblečenie, čierne rifle a obyčajné sivé tričko. Bolo presne 6:00 ráno. Čo teraz budem robiť? Mám ešte hodinu. Mám hodinu na to dôjsť do Baton Rouge na natáčanie. Asi pomaly vyrazím. Vzal som mobil, peňaženku a odišiel som. Samozrejme som najprv zamkol byt a vzal kľúče. Odišiel som. Po ceste som narazil na Holland (pozri si Teen Wolf a budeš vedieť), ale po pravde, nestíhal som. Potreboval som ešte aspoň 20 minút cesty a bolo už 7:30. O ôsmej som tam mal byť, stáť oblečený pred kamerou a rozprávať svoju repliku. No čo si nahovoríme o pol som ešte en bežal do štúdia. Stihol som to v predstihu. Bolo 7:50 a ja som stál už pri maskérke. Obliekal som sa do oblečenia, keď niekto vtrhol do izby. Bol to stredne vysoký chlapík s detskou tvárou a s blonďatými vlasmi. Hneď prvá vec ktorú som si o ňom pomyslel bola: Páni, ja som myslel, že budem natáčať s chlapmi v mojom veku a nie s deťmi. Hneď za ním do miestnosti vošiel ešte jeden chlapec. Ten vyzeral omnoho starší ako ten prvý.Vošli do tej miestnosti ako blázni a na plné ústa sa smiali. Hmmm, tí sa mi páčia. /:D/ Bavili sa o niečom, čomu som veľmi nerozumel, ale predpokladám, že to muselo byť niečo zábavné, keď sa na tom tak smiali. Blonďák si až po chvíli všimol, že v miestnosti nie sú sami. Po pravde, zľakol som sa ich a sedel som na stoličke ako prikovaný a pri tom som sedel vo veľmi divnej póze. Pristúpil ku mne a povedal:
"Zľakol si sa?" a začal sa smiať.

"Nie, nie, ja len, preboha, kto by sa vás nezľakol" odpovedal som mu naprostú pravdu. Potom k nám pristúpil druhý chlapec. Tento vyzeral ako z Číny alebo Ázie, teraz vážne neviem.

"Moje meno je Ki Hong Lee, teší ma. Inak volaj ma Ki Hong alebo Ki, ako len budeš chcieť." podával mi ruku.

"Ja som Dylan" podal som mu ruku na súhlas zoznámenia

"Hej, ľudia, ja som tu tiež" Pristúpil ku mne a podal mi ruku. "Thomas"

Podanie som mu opätoval "Dylan"

"Mali by ste si pohnúť, pretože začíname bez vás" oznámil nám Ki Hong stojaci v dverách.

Bol už oblečený. Rýchlo sme sa spamätali a obliekli sa tiež. Vybehli sme z dverí na pľac.

Dúfam, že sa vám prvá kapitola, Dylanov pohľad, páčila.

Je trochu kratšia, ale sľubujem, že ďalšie budú dlhšie.

xD xD xD xx Ahojte Crankovia xxx