Dance Academy

1. kapitola

Moje nechty klopkali o drevený povrch stola. Pozerala som von oknom. Nervozita stúpala.

"Môžeš prestať? Znervózňuješ ma." povedal môj starší brat Tony ktorý schádzal po schodoch. 

"Nevieš či už prišla pošta?" opýtala som sa ho.

"Nie, upokoj sa je to blbá škola pre tanečníkov, nie Harvard." uškrnul sa.

"Nie je to blbá škola, je to najlepšia tanečná akadémia v Európe." zamračila som sa na neho a stále vyzerala z okna či neuvidím poštárku.

"Už si schránku kontrolovala asi štyrikrát."

"Vlaste už päťkrát." opravila som ho. 

"Čo keď ma nezoberú? Nemám veľmi veľkú šancu." strachovala som ho.

"Veď si úžasná Kat, musia ťa zobrať." povedal. Uškrnula som sa.

"Takže úžasná?" rypla som do neho keď náš rozhovor prerušil otec. Zasmiala som sa a postavila sa od stola. Pôjdem sa radšej prejsť.

Bývame v malej dedine na východe Slovenska. Náš otec sa narodil v Anglicku, takže angličtina je ako môj rodný jazyk. Otec sa potom ale presťahoval za mamou na Slovensko. 

Podišla som k stajňám ktoré vlastní rodina mojej najlepšej kamarátky Anny. Uvidela som jej koňa a dala mu jablko. Posledné mesiace nemyslím skoro na nič iné ako na tú tanečnú akadémiu. Berú na ňu len tých najlepších tanečníkov. Každý k prihláške musí poslať svoje video kde tancuje. Nie som si istá či som dosť dobrá, ale tanec nadovšetko milujem a je to môj život. Naviac v Anglicku žije aj moja babka s dedkom, takže ich cez voľno budem môcť prísť zase navštíviť. 

Keď som sa vrátila domov začalo sa stmievať. Sadla som si do postele s knihou ktorú som práve čítala už po piatykrát. Pýcha a Predsudok.

Keď som sa už nemohla sústrediť a musela myslieť len či mi príde list o prijatí, zašla som dole. Za stolom čítala mama noviny.

"Ahoj, zlatko." usmiala sa. Odzdravila som sa jej a vyšla z domu k poštovej schránke. Otvorila som ju a tep sa mi zrýchlil keď som v nej uvidela poštu.

Rýchlo som vybrala listy a prešla ich pohľadom. Bola tam, obálka z Londýnskeho kurzu tanca. Ostatné listy som hodila na zem a rýchlo ju trasúcimi rukami otvorila.

Milá slečna Katherine Crashwoodová, gratulujeme vám k prijatiu na tanečnú akadémiu v Londýne...

Ani som to nedočítala a začala pišťať ako splašená. Rozbehla som sa do domu oproti nášmu a vbehla do Anninej izby. Prekvapene na mňa pozrela.

"Vzali ma!" vykríkla som. Anna zapišťala a objala ma. Bola som šťastím bez seba. Konečne odídem z tohto zapadákova v ústrety môjmu snu. Zajtra odídem na celý rok. Rozlúčila sa so mnou a darovala mi náramok ktorý uplietla. Nechám si ho navždy, Anna mi bude chýbať ale veľmi mi to praje.

Po oznámení tej správy rodičom som si šla nahádzať moje veci do kufru. Už pár dní som ich mala pripravené keby ma prijali. Nemám nejak veľa oblečenia, väčšinu si tam kúpim. Zobrala som si aj nejaké knihy ako Búrlivé Výšiny či Jana Eyrová. Môj denník som schovala na spodok kufra. Nesmela som zabudnúť na moje tanečné topánky a piškoty na balet. Na tej akadémii sú všetky typy tanca. Každý si vyberie hlavný odbor, ja mám hip-hop, ktorý tancujem už večnosť. Sú tam deti od 15 po 19 rokov.
Pred pár dňami som oslávila 16. Neviem sa dočkať, pri liste bola aj moja letenka do Londýna. 

Trvalo mi dosť dlho kým som zaspala, ale nakoniec sa mi to podarilo.

Skoro ráno som vstala z postele a šla sa obliecť. Obliekla som si tmavé džínsy, kvetinové tričko a rifľovú bundu. Zobrala som si kufor a ruksak dole schodmi -pri čom som sa skoro zabila- dole už boli všetci. Tony chodil na brigádu a rodičia do práce, aj preto vstali tak skoro. 

"Budeš nám tak chýbať." dramatizovala mama. Vždy keď niekam odchádzal sa správa akoby som šla na vojnu. 

"Daj si na seba pozor." skoro ma rozpučila v objatí. Otec mi zrejme dôveroval asi viac, objal ma a do ruky mi strčil peniaze. Prekvapene som sa na neho pozrela. Len sa usmial.

"Keby si niečo potrebovala zavolaj nám, alebo starým rodičom." prikývla som.

Tony ma prekvapil keď ma bez poznámky objal. 

"Vytri im zrak. Tú súťaž vyhraješ." povzbudil ma. Každý rok sa na konci tábora koná veľká súťaž, kde traja najlepší tanečníci, či skupiny získajú spoluprácu s najlepšími tanečníkmi na svete, taktiež im pomôžu presadiť sa. Počula som, že väčšina výhercov vystupuje vo svetových divadlách. O tom môžem akurát tak snívať, mám šťastie že ma vôbec prijali, budem dúfať že ma nevykopnú. (čo sa tam deje dosť často.)

"Na to posledné vystúpenie sa prídeme pozrieť." povedala mama keď som si obúvala moje čierne conversy. Otec mi zatiaľ niesol kufor do taxíka ktorý stál von. Ešte raz som sa so všetkými rozlúčila. 

"Veľa šťastia." počula som ešte mamu. Nastúpila som do taxíka ktorý smeroval na letisko. Obzrela som sa za seba z okna. Predsa mi to tu bude chýbať. Všetci v dedine, Anna, rodina aj čerstvý vzduch. Ale tiež som sa tešila na nový veľký svet v Anglicku. Stále keď sme prišli za babkou a dedkom, ktorí žijú v Coventry som túžila ísť do Londýna. Niekoľkokrát nás tam zobrali a ja to mesto milujem.

Celú cestu lietadlom som prespala, prerušil ma až hlas pilota ktorý oznamoval, že za chvíľu pristaneme. Potom som aj s mojim veľkým kufrom vyšla z letiska v Londýne. Ukázal sa mi krásny pohľad na veľkomesto. 

Rýchlo som si stopla okoloidúci taxík. Nadiktovala som adresu a užívala si ten pohľad. Prešli sme po Tower Bridge, okolo Big Benu. Asi po desiatich minútach sme zastali pred veľkou bielo-čiernou budovou z mramoru. Vyrazila mi dych. 

A práve tu sa začal môj príbeh.

________________________

Ahojte! Dlho som uvažovala či začnem písať nový príbeh a je to tu. Ešte -aby predišlo nedorozumeniam- chcem povedať, že aj keď väčšina príbehu je po anglicky, ale budem písať všetko v slovenčine. :) Možno to začína nudnejšie, ale to asi všetky príbehy. Dúfam, že počkáte kým sa príbeh rozbehne a ak sa nápad páči nezabudnite zanechať vote. Taktiež budem časti pridávať až keď dokončím môj príbeh Strom snov.