❄ BONUS ❄ - epilóg

167 23 18
                                    

Láska. To je ten pocit, keď máte blízko seba človeka, ktorý vás miluje.
Človek, ktorý sa o vás stará a dáva vám dôvod aby ste žili ďalej.

„Prosím vás, na ktorej izbe leží slečna Clarksonová?"
Spýtal som sa recepčnej v nemocnici.
„Uh... Je na izbe 57. Mrzí ma to čo sa jej stalo." venovala mi ľútostivý pohľad.

„To je v poriadku. Ďakujem slečna... Hensley." pozrel som sa na jej menovku a odišiel som k výťahu.

Bola ten človek, ktorý ma dokázal rozosmiať aj v tých najhorších dňoch.
Vedela mi zlepšiť náladu.
Smiala sa aj keď to vôbec nebolo potrebné.
Od nej mi stačilo aj to jednoduché 'Bude to v poriadku.'

Prebdené dni pri jej lôžku.
Pípanie prístroja, ktorý kontroloval tlkot jej srdca, bolo pre mňa ako uspávanka.
To ako som zvieral jej ruku a prosil aby sa prebudila mi už začínalo liezť na nervy.
Prosil som, hovoril som jej ako ju milujem, hovoril som jej ako sa darí Gregovi ale nikdy som nedostal odpoveď.

Neznášal som keď plakala.
Nechcel som aby bola smutná.
Chcel som aby bola šťastná.
To ja som všetko pokazil.
Ja som odišiel.
Ja som ju opustil.
Ja...

„Je mi to ľúto pán Willsson ale musíme ju odpojiť od prístrojov." povzdychol si doktor.

„Dajte jej ešte čas... Ešte pár dní. Ona to zvládne. Prosím. "

„Pán Willsson, myslím, že toto ste hovoril už pred mesiacom."

„Poslednú šancu prosím."

Vedel som si predstaviť našu malú rodinku.
Ja, ona a Greg.
Krásny prsteň na jej ruke.
Každodenné vstávanie v jej objatí.

„Sky prosím... Zobuď sa. Vráť sa k nám. Greg ťa potrebuje...
Ja-ja ťa potrebujem. Potrebujem tvoje objatie. Potrebujem počuť tvoj krásny hlas."

„Sky prosím."

„Prosím."

„Prosím."

Viem si predstaviť naše dieťa.
Dievčatko s ryšavími vláskami.
Modré očká by jej žiarili a úsmev by okúzľoval ľudí naokolo.
Škoda, že Sky potratila.

„Matthew." chrapľavý hlas vyšiel z jej popraskaných pier.

„Sky !"

Zobudila sa.

„Musíte odísť."

„Nenechám ju tu."

„Musíme ju ošetriť."

Nechceli ma k nej pustiť.

„Zobudila si sa."

„Zobudila som sa."

Bola tam. Zdravá a šťastná.

„Už neodchádzaj prosím, Sky."

„Už neodídem."

Miloval som ju. Milujem ju.

„Skyler Clarksonová, beriete si tu prítomného Matthewa Willssona?"

„Áno."

„Matthew Willsson. Beriete si tu prítomnú Skyler Clarksonovú?"

„Áno beriem."

„Vyhlasujem vás za pána a pani Willssonovích."

Povedala mi svoje áno, čo znamená, že ma už nikdy neopustí.

„Greg musíš ísť do školy."

"Nejdem."

„Greg prosím."

„Nie !"

„Greg noták ! Matt niečo povedal."

„Ďakujem Sky."

„V poriadku."

Môj sen sa splnil.

„Ako pomenujete svoju dcérku?"

„Abigail."

„Vitaj na svete Abigail."

Narodila sa nám dcéra.

„Bude to v poriadku Ab. On čoskoro zistí o koho prišiel."

„Nie oci. Už nikdy... Už nikdy ma nebude milovať."

„Ver mi. Ver..."

Je taká krásna ako Sky. Ryšavé vlasy jej vynikajú a modré oči svietia všade naokolo.

„Mami, oci... Budeme sa s Frankom brať."

„Panebože to je skvelé Ab !"

„Ďakujem mami."

Asi poznáte každý príbeh s dobrým koncom.
Dvaja ľudia sa vezmú a budú žiť šťastne až do smrti. Môj príbeh taký nemal byť. Mal skončiť smutne ale nikdy neviete čo sa stane.
Nikdy....
Vždy verte sami sebe. A hlavne sa nikdy nevzdávajte. Nikdy...

❄❄❄❄❄❄❄❄❄❄❄❄❄❄
Mám tu pre vás epilóg :3 viem, že je usekaný a nedáva zmysel ale tak to malo byť. Mal to byť epilóg, nad ktorým sa treba zamyslieť.
A zas to skončilo Happy Endom :)

Dúfam, že sa vám bonus páčil.

Bye ! ❄

Dopredu vám pajem veselé Vianoce a šťastný nový rok ❄❤

Ann ❤❄

My life with SkyWhere stories live. Discover now