Falling Snow..

o n e

Presne 1.12. 2015 po dlhej dobe dopadla biela pokrývka aj na mesto kde dlho nebola, Buenos Aires. Sneh je tam iba občasný, no netreba sa báť o poriadny mráz, tuhnutie a poľadovicu. Nie je na tom nič zlého, deti majú pekné Vianoce, a dokonca aj dospelí si odbehnú z práce len pre to, aby si s ich deťmi mohli poriadne užiť toto nové obdobie, alebo konkrétne - postavať si nezabudnuteľného snehuliaka.

Toto však nie je prípad Violetty. Ona svoje tenké ruky, dlhé prsty schovávala a snažila sa zohriať iba pod tenkým letným šálom, ktorý sa aj tak používa väčšinou ako šatka. Jej zuby o seba drkotali od zimy a jej nohy boli bosé a zmrznuté, prsty boli už dávno až príliš červené, skoro fialové, ale niekedy sa jej pošťastilo a čašníci z drahých luxusných reštaurácii ju nechali chvíľu posedieť u ich krbu.

Ale to však dlho vydržalo iba pokým si zákazníci nevšimli ako vyzerá, a čo tam vlastne iba robí,. Veď peniaze sú drahšie ako dobrý skutok, nie?

Teraz sedí opretá o studenú stenu nákupného centra, má na sebe tenský svetrík a potrhané nohavice, ktoré však nemá potrhané iba kvôli trendu. Jej oči sú zdvihnuté k šedej oblohe, z ktorej padajú stále nové a nové vločky.

1,.

,,Prajem si lepší život," zašepkala priam nepočuteľne, len ona sama mohl,a vedieť, čo povedala.

2,.

,,Chcem byť šťastná..," zašepkala opäť.

3.

,,A trochu tepla,.." vyslovila svoje posledné slová nahlas.