Nash

1K 120 14
                                    

V triede vládlo ticho, teda ak nerátam profesorkin vysoký hlas, ktorý bolo počuť hádam aj do vedľajšej triedy. Čiže nebolo ticho. Profesorka niečo čarbala svojim škrabopisom na tabuľu a popritom rozprávala čo píše. Niekedy aj naviac. Polovica triedy si to zapisovala do zošitov, niektorí sa hrali na mobiloch a iní sa zas potichu rozprávali. Ja som patril medzi tú polovicu, ktorá si to poctivo zapisuje.

Zrazu sa triedou ozval buchot. Buchot na dvere. Profesorka spozornela a skríkla hlasné: ,,Ďalej!". Dnu vošla riaditeľka a za ňou sa tiahli dve dievčatá. Ihneď ako profesorka zbadala riaditeľku usmiala sa, milo pozdravila a upravila svoje tričko. Všetci sme sa postavil a sadli až keď riaditeľka kázala.

,,Sadnite si, toto sú vaše nové spolužiačky. Cassandra a Olivia Mellarkové. Pevne dúfam, že medzi vás zapadnú a prijmete ich s úsmevom," prehovorila riaditeľka. Obe dievčatá sa porozhliadali po triede a každému z nás venovali jeden krátky pohľad. Jedno dievča vyzeralo byť také normálné, ale skôr tiché. Tá druhá to trochu prehnala s make-upom a jej vyžehlené a dokonalo upravené vlasy jej padali do tváre. To zas bude...

,,Dobre, takže dievčatá predstavte sa nám, ktorá ste ktorá," rozkázala im profesorka hneď ako odišla riaditeľka. 

,,Ja som Olivia Mellark," usmialo sa dievča.

,,Cassandra Mellark," prevrátila očami tá druhá, tá so silným make-upom.

,,Teší ma. Ja som Georgina Gilbertová, vaša triedna a zároveň profesorka dejepisu a biológie. Tam vzadu je voľná lavica, môžte si sadnúť. Myslím, že na začiatok chcete sedieť spolu, však?" usmiala sa na nich.

,,Nie, nechceme! S ňou určite nie!" skríkla Cassandra. Ich vzťah nie je asi najlepší.

,,Ou...Tak potom ty Olivia si sadni k Nashovi a ty Cassandra si sadni k Danovi," ukázala prstom na mňa a potom na Dana. Cassandra pokrčila nosom a sadla si k oknu vedľa Dana. Olivia normálnym krokom prišla ku mne a sadla si.

,,Ahoj," pozdravila ma, keď si položila veci.

,,Ahoj," odzdravil som a ďalej sa venoval tabuli. Akoby sa nič nestalo. Olivia si vytiahla nejaký zápisník, ktorého predná strana bola úplne pokreslená a popísaná. Otvorila pravdepodobne náhodnú stranu a napísala na vrch dnešný dátum. Následne zápisník zavrela a z tašky si vytiahla nový zošit. Prečo si tam napísala dnešný dátum a nič viac? Rozhodol som sa nevenovať sa jej, ale tabuli.

,,Máte to?" spýtala sa nás prísne profesorka, keď zapísala celú tabuľu.

,,Nie!" skríkla celá trieda jednohlasne. Profesorka vzala utierku a zotrela to.

,,Ale my sme to nemali!" skríkla Hannah z prednej lavice.

,,To je váš problém," odvrkla profesorka a začala písať niečo nové. Vzdal som to a v písaní nepokračoval pero som nechal položené na zošite. Olivia začudovane pozerala na profesorku a tiež nepísala. Ani sa jej nečudujem, neoplatí sa jej písať si to od polovice.

,,Môžem si požičať?" spýtala sa ma a prstom ukázala na učebnicu. Prikývol som a sledoval ju. Učebnicu otvorila na dnešnom učive a začala si ho pozorne čítať. Potom si niečo zapísala do zošita a pokračovala v čítaní. Naozaj si píše dobrovoľne poznámky?

Školský zvonček zazvonil na koniec hodiny.Učiteľka položila fixku na stôl a bez slova odišla. Všetci sa začali zgrupovať do skupiniek alebo šli von, výnimkou som nebol ani ja. Vyšiel som na chodbu, kde ma už čakali Katherine s Chrisom. Držali sa za ruku. Keď ma zbadali, obaja mi veselo zakývali. Prišiel som za nimi so širokým úsmevom.

,,Nash! Pekná košeľa," pochválila ma Katherine. 

,,To hovoríš každý deň, ale ďakujem," zasmial som sa.

,,Ahoj Nash," pozdravila ma Cara, tuším. Prechádzala okolo nás a venovala mi svoj úsmev.

,,Máme nové spolužiačky."

,,Hej? Aké? Pekné?" spozornel hneď Chris za čo si od Katherine vyslúžil škaredý pohľad.

,,Ako sa to vezme. Asi sú dvojičky, ale to je jedno. Jedna je strašne zmaľovaná, vyzerá trochu namyslene,ale neviem. Nebavil som sa s ňou. Druhá sedí vedľa mňa a je taká normálna, no normálna ako normálna. Do nejakého zápisníku si napísala dnešný dátum a to je všetko a potom si dobrovoľne robila poznámky z dejepisu..." vysvetlil som.

,,Hentá je tá zmachlená, však?" ukázala Katherine prstom na Cassandru.

,,Hej," prikývol som.

,,Už sa vešia po Nathanielovi..." zasmiala sa.

,,Zapadne do ich partie," zhodnotil som. Cassandra si všimla náš pohľad a usmiala sa na nás. Presnejšie na mňa. Usmiala sa a zakývala. Okamžite som zrak odvrátil.

,,Možno to chce neskôr dopísať..." ozval sa zrazu Chris.

,,Čo? O čom zas trepeš?" nechápavo sme naňho obidvaja pozreli.

,,O tom zápisníku a tej babe..." vysvetlil nám.

,,Si riadne pozadu, Chris," zasmial som sa.

,,Zamyslel som sa..."

,,Veď my vieme," pohladila ho Katherine a pobozkala.

,,Haló! Aj ja som tu!" upozornil som na seba.

,,Čo ti to tak vadí, Nash? Nájdi si aj ty niekoho konečne."

,,Nie! Ja nepotrebujem nikoho," zamietol som.

,,Jasné, jasné vieme...Ty nepotrebuješ k životu lásku. Je to len stratené kamarátstvo a preferuješ radšej priateľstvo...Je to už ohraná výhovorka," prevrátila očami Kath.

,,Nie je to výhovorka! Je to tak! A neriešte prosím mňa a moje vzťahy...Ja mám rád spoločnosť, ale priateľskú, chápete."

,,Tak ty nefrfli..." usmiala sa a znovu sa s Chrisom pobozkali.

Konečne zazvonilo na hodinu. Na hodinu matematiky. Rozlúčil som sa s Chrisom a Katherine a pobral do svojej triedy. Pozrel som na svoju lavicu, kde sedela Olivia a znovu si niečo čarbala do zápisníka. Na stole mala učebnice, ktoré jej pravdepodobne učiteľka cez prestávku priniesla. Prešiel som poza Oliviu a nakukol jej do denníka. Kreslila. Kreslila plyšového medveďa. Nie na tej strane, kde mala dátum, na inej, voľnej, znovu náhodnej. Sadol som si vedľa nej a z tašky si vytiahol matematiku. Olivia svoj zápisník zabuchla a z kopy učebníc si vybrala matematiku, ostatné si odložila do tašky.

Ahojte :) Ja dúfam, že sa vám kapitola páčila :) Zatiaľ ma to baví písať, tak uvidíme, či ma to neprestane :D

Honey202





Olivia and NashWhere stories live. Discover now