ESCAPE I. [the maze runner]

27.

Neostáva nám iná možnosť než spustiť sa. Prvý ide Minho, následne ja, za mnou Chuck a ostatný v rôznom podaní. Naozaj je to tobogán. Pokrútený kadeako. Sem tam vľavo vpravo ciky caky a neviem ešte ako.. Žalúdok sa mi prevracia už v strede cesty. Dobrých 10 minút trvalo kým som zišla dole. Vyzeralo to ako keby nemal konca. Ale mal. Chudák Minho, dneška na neho dopadán už druhý raz. Zleziem z neho, a pomôžem mu vstať. Počkáme na ostatných. Miestnosť je plná počítačov a sklenených vitrín. V každej vitríne sedí človek.. Celý v bielom, vychudnutý, bledý a čumí na nás.. Na bandu preživších.. Dlho sa nič nedeje, len sem tam si jeden z nich niečo zapíše. Prežili sme LABYRINT a oni na nás len nechápavo čučia.. Nevládzem, ovládne má únava.. Už musím vydržať do konca.. Nech sa stane čo chce. Miestnosť je fádna ako z mojich spomienok, nepochybne je to CHAOS. Chlapík, ktorý si zapisoval, položil zápisník, a stlačil gombík na ovládacom panely vedľa neho.. Dvere na odchod sa otvorili. Vybrali sme sa smerom k nim, ale známi hlas nás zastavil.. Joshua. Držiac v ruke dýku mieri na niekoho, kto má na hlave vrece.. Z našej skupiny nik nechýba. Joshua stiahne chlapcovi vrece. Je to Gally. Chytí ho a dýku mu drží poď krkom. Gally v rukách zviera zbraň. "No ták Gally.. Urob to!" hučí na neho Joshua. "Podvodníčka! Mal som ťa zabiť hneď!" kriči po mne. "Je bodnutý.." povie Thomas, nespúšťajúc zrak z Joshua. "Gally neppčul si? Urob to!! Teraz! Inak ťa zabijem!" vyhrážal sa Gallymu a pritlačil mu dýku silnejšie k hrdlu čím mu spravil malý zárez. Z rany začal tiecť pramienok krvi. "Prepáč mi to!" povie Gally, trasie sa.. Roztrasenou rukou stlačí spúšť. V tom okamihu hodím svoju dýku do Joshua. Zabodne sa mu do srdca, v kŕči padne na zem. Ntrafil ma. Minul. Myslím si v prvom momente ale potom zbadám pred sebou Chucka. Upiera na mňa pohľad, na tričku sa mu vytvára tmavo červený fľak. Padá na zem. Vrhnem sa za ním. Gally mu zasiahol srdce. Nemôžem ho zachrániť. Zomiera. Obetoval sa za mňa. Niečo sa vo mne zlomí. Rynú sa mi slzy, nekontrolovateľne vzlykám. "Vydrž Chuck! Bude to dobré! Prežiješ to! Bude to dobré!" šepkám mu. Nič nebude dobré. "Ďakujem." povie z posledných síl Chuck. Vytiahne z vrecka svoju postavičku a vloží mi ju do rúk.. "Daj im to!" pošepká mi Chuck a aj jemu sa do očí rynú slzy. "Dáš im to sám! Nezomieraj!" kričím na neho ale zlomí sa mi hlas. "Ľúbim ťa!" povie Chuck s posledným výdychom. Z jeho očí zmizne život. Dostanem záchvat! Neudržím svoje dlho skrývané pocity, musím to zo seba dostať. Postavičku si vsuniem do vrecka nohavíc, zaklapnem Chuckymu viečka. Rupne mi v hlave, jediné na čo dokážem myslieť je sľub ktorý som mu dala. Vrhnem sa na Gallyho. Bezmocne spadne na zem. Trieskam ho do hrude, do hlavy až kým nezačne pľuť krv. Minho s Thomasom a Newtom má odtiahnu. Vo dverách na východ sa objavý dáma. Cez slzy neviem rozoznať kto to je. Pretriem si oči. Ava Paige osobne. Nenávisť k nej mi väčšmi narastie ale traja chlapci majú väčšiu silu ako ja.
Pristúpi bližšie k nám.
"CHAOS JE DOBRÝ!" povie. Niekto zvonka rozrazí dvere. Divne zamaskovaní ľudia vtrhnú do miestnosti a ťahajú nás preč. Ešte pred tým započujem výstreľ. Bezvládne telo Avy Paigeovej padá na zem. Headshot!
Vytiahnú nás von z miestnosti. Vonku je strašná páľava a to je ešte len ráno. Pred budovou stojí starý autobus s porozbíjanými oknami. "Nastúpte! Vezmeme vás preč s CHAOSU!" povie pán s dôveryhodnými očami.. Cestou sa na mňa vrhne stará pani. Je celá zvráskavená, chýba jej jedno oko a po celom tele má chrasty. "Ako sa voláš?" spýta sa, zviera moje plecia. "Emma" odpoviem a snažím sa dostať z jej spárov. Ženská začne vykrikovať. "Emna nás zachráni! Ona je vyvolená!" schytia si ju dvaja zamaskovaný a prestrelia jej hlavu. Vyzerá to ták, že radi prestreľujú hlavy. Čo najrýchlejšie vleziem do autobusu a zvalím sa na volné sedadlo medzi Kastróla a Winstona.