ESCAPE I. [the maze runner]

22.

Nie som detailista.. Ako poniektorí.. Možno niečo nedáva zmyseľ.. Neviem.. Keby ste niečo nechápali napíšte mi do správ ja vám to vysvetlím..

Nejde o to, ako má všetko bolí každým najmenším pohybom. Obeta znamená pretrpieť všetko, ak ide o fyzickú bolesť či psychickú zo straty blízkeho človeka. Vybehnem z náraďovne, mám namierené do kastrólovej kuchyne a až teraz si všimnem farbu oblohy. Po slnku ani stopy. Úplne šedá obloha. Nie taká normálna šedá, táto bola tak umelo šedá že z nej boleli oči. Kastról stál v kuchyni.. Teda aspoň v tom čo z nej ostalo. Útok plačlivcov mu zdemoloval všetko jedlo a zásoby tento týždeň neprišli. Pomôžem mu upratať, lepšie povedané všetko zhodiť na zem. Ostali nám len zemiaky a kompóty čo sa čudujem že sa nerozbili. "Rezne s fučkou?" navrhnem Kastrólovi a šťuchnem ho do pleca.. "Fajn.. Správ fučku ja zatiaľ idem za Winstonom." Winston bol hlava krvína. Zabíjal zvieratá. Bola to jeho záľuba, bol strašne drastický a morbídny. Trochu ako ja ale tu v LABYRINTE na to nebol čas.
(Pustila som si AC/DC :D <3 tak sa to bude lepšie písať :33 :'D)
Fučka mi nezabrala dlho s Newtovými kvalitnými zemiakmi. Predstavovala som si akí Winston práve zabíja malé jahniatko. Dostala som chuť skúsiť si zabiť kravu.. Alebo prasa.. Ja viem, normálny rozum sa mi po premene vytratil.. Začnem si pospevovať AC/DC - Highway to hell (Nečakané však? :D Btw. Odporúčam pustiť si :33) Opis môjho spevu? No hluchá nie som.. To nie.. Sem tam prehodím nejaký krivý tón ale to k Metalu patrí.. Spievam si refrén.. Je divné že ideme na istú smrť a ja mám takú super náladu.. Pomätenosť.. I'm on the Hiiiiiiiighway to hell.. Počujem smiech od dverí. S miernymi bolesťami otočím hlavu. Stojí tam Winston s Kastrólom a Thomasom. Šúľajú sa na mne ale nakoniec sa k spevu pridajú.. Je fajn že aj v ťažkých časoch dokážeme vtipkovať.. Aj Winston je fajn. Pekné spieva a pozná veľa vtipov. Za hodinu je večera hotová.. "Keď ideme zomrieť, dal by som si koláč!" povie zo smiechom Winston. To nie je zlý nápad! "Vaše prianie je mi rozkazom pane.. Ale daj pesničku nech sa robí ľahšie!" poviem. "Bezproblémov." Uškrnie sa Winston a začne dupať a tlieskať.
Dup! Dup! Tlesk!
Dup! Dup! Tlesk!
We will, we will ROCK YOU!
Ozýva sa celou kuchyňou naša balada. Ak to prežijeme založíme kapelu. Spravím bublaninu. Vajcia doniesol Winston, múka ostala aj cukor sa nájde. Ako som spomínala kompóty sa nerozbili.
Koláč bol hotový skôr než som čakala.. Nasledovala:
POSLEDNÁ VEČERA...