Predstieranie

12 - Život je na to, aby človek stúpal, a nie klesal.

Stúpila som do spálne a otočila sa na Andreja. „Nepáči sa mi to,"

Vzdychol si. „Načo si im teda hovorila, že ideš na vystúpenie?"

Och vystúpenie. Ako ma Nicol bezpečne priviezla k Andrejovi, obe sme tam prespali. Ráno som sa prvý krát zobudila s opicou a nikdy viac. Naozaj. Bolo to najhoršie ráno v mojom živote.

Andrej ostal v Bratislave preto, lebo ráno k nemu prišli kamaráti. Poznala som len Paľa – frajera Nicol a Miša. Medzi rečou som im nedopatrením spomenula, že mám vystúpenie a oni sa toho chytili. Čiže ma prídu pozrieť.

„Čo?" zarazila som sa. „Ja nehovorím o tom... Hovorím o tomto," rukou som ukázala na mňa a na neho. „Zachádza to priďaleko. Zachviľu začnú padať otázky prečo my dvaja nikam spolu nechodíme..."

„Znova to isté? Už je to unavujúce Laura," pretrel si oči.

„Nie je to unavujúce. Je to od nás odporné, takto klamať. Sedia tam a myslia si, že naozaj spolu sme."

„Nezabúdaj, že všetko je kvôli tebe. A k tomu, vychádzaš s nimi, tak v čom je problém?"

Trela som si spánky a snažila sa ho pochopiť. Ako môže mať čisté svedomie? Veď klame svojim kamarátom.

„Klameme im."

„Spávame spolu. Takže medzi nami je určitý vzťah, len sme ich do toho nezasvätili. Laura, prosím ťa nerieš stále to isté, je to unavujúce, aj tak nič nevyriešime."

„Všetko zľahčuješ,"

„Všetko dramatizuješ. Ak nás niekam zavolajú, tak to pri sebe strpíme. V posteli sa trpíme až pridobre. A prestaň riešiť dokola to isté."

Zagúľala som očami. „Kto je vlastne to drobné dievča?" zmenila som tému.

„Maťa? To je Mišová nová frajerka. Nepochválil sa ti?"

Mala som pocit, že zastal čas. Nevnímala som čo ešte rozprával, v hlave mi rezonovali tie slová, slová, ktoré tak boleli.

My sme spolu nikdy nič nemali, ale aj tam ma zabolela táto správa. Že on, môj Mišo, môj kamarát a tajná láska má frajerku. Pretože stále som niekde v kútiku duše, v tom najmenšom kúte môjho srdca dúfala, že my dvaja budeme spolu.

Teraz sa aj ten najtajnejší sen rozplynul.

„...vidím, že už spíš, tak ťa nechám." precitla som na Andyho hlas a ako v tranze som prikývla. Len čo odišli, ja som sa znova chystala do postele. Nebolo mi dva krát dobre.

Ľahla som si do bielych perín a prikryla sa. Do nosa mi udrela výrazná vôňa, ktorá patrila Andrejovi.

Nie som ten typ dievčaťa, ktoré ohuruje chalanov. Nikdy som nebola krásavica a nemohla som si vyberať, kto sa mi páči a kto nie.

Vedela som to a jasne som si to uvedomila. A aj keď Mišo patril k chlapcom, ktorí boli mimo moju ligu, určitým spôsobom, som si myslela, tajne som dúfala, že možno on by mohol byť ten chlapec pre mňa. Poznal ma, vedel aká som v skutočnosti, ale.. zmýlila som sa. Pretože aj on má pekné dievča. Dievča s ktorým sa mohol chváliť, ktoré mohol zobrať za ruku a pred kamarátmi povedať – Toto je moje dievča.

Úprimne, občas som sa tešila, že som s Andrejom. Že mi toto celé navrhol a ja som v jeho spoločnosti. Bol to luxus.

Ale na druhej strane som sa cítila ako slečna, ktorá vykonáva to najstatnejšie remeslo. Neviem prečo, ale jednoducho, toto bolo pre mňa niečo nové. Nechodili sme spolu, len sme spolu spávali. Možno to je pre iné dievčatá niečo normálne, ale pre mňa nie. Viem, že tomu nesmiem podľahnúť a nemôžem si ho pripustiť k telu. Pretože aj toto raz skončí. A neviem čo bude potom. Pretože z časti mi ten panovačný, tvrdohlavý, namyslený, ale stále tak krásny chalan počaroval.