five

199 26 20
                                    

Tma - hustá a čierna, takže aj potom, ako otvoril oči, stále sa cítil, akoby ich mal zavreté. Bolo to, akoby mu prenikala cez kožu až do špiku kostí a tam sa rozplývala, čierna obluda omotávajúca okolo neho svoje hnusné chápadlá. Eda z myšlienok vyrušilo prudké zahrkotanie, keď zem pod ním nadskočila a on skĺzol z niečoho mäkkého na tvrdú zem.

Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, kde sa nachádza. Spojil si natriasanie s hukotom motora a pochopil, že je v aute, pravdepodobne v dodávke. Okná však boli niečím zakryté, pretože vonku nevidel, vlastne nevidel vôbec nič. Vystrel ruku do temnoty, opatrne a dúfajúc, že v nej niečo nájde, čokoľvek, čo by mu prezradilo, kde je, a čo tam robí. Nenašiel však nič, jeho dlaň po malej chvíli narazila na niečo tvrdé, zrejme na stenu dodávky.

Frustrovane po nej buchol päsťou a vykríkol. Neboli to slová, len zúfalý a prosebný výkrik. Vlastný rev mu trhal ušné bubienky, už-už sa chystal udrieť znovu, možno sa mu podarí otvoriť dvere, no v tom sa tma rozplynula.

Ed precitol a okamžite sa načiahol rukou k stene po svojej ľavici, snažiac sa zistiť, či sa jedná o stenu jeho internátnej izby alebo auta. Dotykom prišiel na to, že je to studená omietka a keď sa jeho oči prispôsobili šeru, rozpoznal svoj nočný stolík a zhasnutú lampu na ňom. Spadol mu obrovský kameň zo srdca, keď si naplno uvedomil situáciu - že sa jednalo iba o veľmi živý sen a v skutočnosti je v bezpečí svojej postele, kde sa nemá čoho báť, iba ak by tej písomky z matematiky, ktorá ho čaká po víkende.

Víkend.

Doriti.

Vtedy si spomenul na branné cvičenie, ktoré sa na ich škole konalo každého pol roka. Síce sa ešte žiadneho nezúčastnil, keďže tam nezotrval viac, než pár mesiacov, no podľa toho, čo počul na škole, zakaždým sa jednalo o čosi iné a zakaždým to bolo poriadne extrémne, keďže mal branné cvičenia pod palcom tréner Tomlinson.

Obliekol sa, do batoha napchal zopár kusov čistého oblečenia, starý pršiplášť, ktorý kedysi našiel v skrini a ktorý tu zrejme nechal predošlý obyvateľ izby, dve tyčinky Mars Bars, vreckový nožík a baterku.

Potom sa vybral na raňajky. Všetci sa tvárili podobne, ako sa on cítil, a teda zmätene a zároveň mierne vydesene. V rýchlosti zjedol svoju ovsenú kašu a nasledovne sa pridal k ostatným študentom mieriacim vonku na dvor, kde im tréner kázal zhromaždiť sa po raňajkách.

"Pokyny poviem iba raz, takže všetci dávajte pozor, opakovať to nebudem!" zvolal Tomlinson, keď vyšiel z budovy ako posledný, nasledovaný niekoľkými ďalšími učiteľmi vrátane profesora Malika z hodín chémie. Tréner ostal stáť na schodoch, aby ho všetci dobre videli. "Rozdelíme vás do tímov. Tímy si nevyberáte, takže sa nebojte, určite sa neocitnete v jednom so svojimi kamarátmi." Medzi žiakmi to zašumelo a Ed ukradomky pozrel na Crystal stojacu niekoľko radov pred ním. "Účelom tohto cvičenia je naučiť sa spolupráci. V tíme číslo jeden," Tomlinson si k tvári dvihol fascikel a začal z neho čítať, "sa nachádza Abbottová, Cropperová, Longstaff a Horan."

Eda prekvapilo, keď začul Niallovo priezvisko, myslel si totiž, že pre svoju nevýhodu bude z cvičenia ospravedlnený. Súdiac však podľa toho, akí boli ostatní pokojní, to nebolo nič zarážajúce. Niallove druhé meno predsa len bolo DareDevil a aj samotný Ed bol svedkom toho, aký bol ten chalan výnimočný. Možno by sa aj mal pripraviť na to, že Niallov tím si bude počínať zo všetkých najlepšie.

"Poprosím tím číslo jeden, aby sa zoradil sem vedľa bežeckej trate," Tomlinson mávol rukou k okruhu a zatiaľ čo sa štyria menovaní presúvali na miesto, ktoré tréner určil, on pokračoval v rozdeľovaní ľudí do tímov.

elements [SK]Where stories live. Discover now