elements [SK]

four

Keď mala každá dvojica pred sebou niekoľko sklenených ampuliek a kahan a každý bol oboznámený s tým, čo mal robiť, triedou sa opäť rozľahla tichá vrava, keď sa študenti medzi sebou dohadovali. Profesor sa pomaly prechádzal pomedzi lavice a kontroloval ich.

Ed sa pustil do namiešavania látok, pričom Crystal mu pomáhala s odhadom. Naplnenú skúmavku pripevnili nad kahan a po tom, ako ona pootočila gombíkom, ktorý vytvoril malý plamienok na zahrievanie chemikálií, sklonila sa nižšie, aby mohla sledovať premenu látok zblízka, pričom si prehodila vlasy cez plece, nech jej nezavadzajú. Edovi vtedy do nosa opäť udrela tá jej vôňa a celkom sa pozabudol - miesto toho, aby sledoval ich skúmavku, pohľad mal prilepený na profile Crystal.

Bol celkom unesený tým, ako od sústredenia vraštila nos a ako sa jej každou chvíľou rozjasňovala tvár od nadšenia. Bol si istý, že túto tvár poznal už dlhé roky – ktovie, možno sú spriaznené duše a poznajú sa z minulých životov. Alebo možno ten jeho minulý život predstavuje všetko, čo sa odohralo pred začiatkom tohto roka, pred bodom, po ktorý mu siaha pamäť. Ale to predsa nie je možné.

Na malý moment celkom zabudol, že je na hodine chémie obklopený prinajmenšom dvadsiatimi spolužiakmi a stratil sa vo svojich myšlienkach, pričom oči nespúšťal z Crystal. Neuvedomil si, čo sa deje, až kým nepocítil, ako sa mu po hrudi rozlieva akési teplo, ktoré bolo spočiatku príjemne hrejivé, no po malej chvíli mal pocit, akoby jeho teplota stúpala a čosi ho popálilo.

"Ed!" Spočiatku nereagoval, až potom potriasol hlavou a uvedomil si, že naňho volá Crystal.

Následne sa odohralo naraz niekoľko vecí. Plameň ich kahana sa zväčšil a objal celú skúmavku, ktorá visela nad ním. To isté sa stalo aj s ostatnými, ktoré mali na stoloch spolužiaci. Ozvalo sa prasknutie, ako sa niekoľko skúmavok rozletelo na kúsky a tie sa rozprskli na všetky strany.

Ed sa okamžite poobzeral po ostatných, akoby sa chcel uistiť, že ho nikto neprichytil pri čine. Čo bolo hlúpe, lebo ako by to mohol mať na svedomí on? Ale na druhej strane, ak to nebolo jeho zavinením, prečo mal teda pocit previnenia?

Nikto sa však naňho nepozeral, všetci boli príliš zaneprázdnení výkrikmi prekvapenia, upratovaním neporiadku a čistení svojich plášťov. Nato sa mu však pohľad stretol s profesorom Malikom, ale len na zlomok sekundy, nato už profesor upokojoval tých študentov, ktorí spanikárili a pomáhal Stevovi spratať sklo.

"To bolo zvláštne," zamrmlal Ed priškrteným hlasom smerom ku Crystal a až potom k nej nasledoval aj pohľad.

Na malý moment sa bál, že v jej očiach uvidí strach, že bude vydesená rovnako ako ostatní. Miesto toho počul, ako sa opýtala, či je v poriadku, dokonca sa natiahla, aby mu položila ruku na plece. Akoby ju ani neprekvapilo, čo sa stalo, len chcela vedieť, či si neublížil. "Som v poriadku," ubezpečil ju a potom si prezrel jej tvár a ruky, aby sa ubezpečil, že nikde nemá nijaký škrabanec a sklo ju nezasiahlo.

Zvyšok hodiny strávil zbieraním rozbitého skla z dlážky a snažil sa nepočúvať tiché rozhovory spolužiakov, ktorí hádali, čo mohlo nehodu v laboratóriu spôsobiť. Myslel na to po celý zvyšok dňa a hoci vedel, že nikto zo študentov nemohol viniť jeho z toho, čo sa na chémii stalo, mal pocit, akoby všetci naňho hľadeli ako na vinného. Samozrejme to nebola pravda, no aj tak bol z toho nervózny.

Nebolo tomu inak ani počas obednej prestávky, keď si podnos s jedlom kládol na stôl, za ktorým nikto nesedel, keďže obedy obyčajne trávil sám. Len čo si sadol a priložil si k ústam svoj sendvič, pozorujúc ostatných ľudí v jedálni, pohľad mu padol na Crystal sediac len o pár stolov ďalej. V prvom momente mu napadlo, že vstane a prejde k nej, potom si však všimol, že sa rozpráva s tým svalnáčom z raňajšieho tréningu, Liamom, a preto ostal sedieť na mieste. Nevedel, ako sa zoznamovať s ľuďmi, bol v tom celkom nový a navyše nechcel svoju prítomnosť Crystal vnucovať celý deň.