2. Kapitola

28 4 0
                                    

Celý večer prebiehal neuveriteľne pomaly. Nosila som im pitie, ktoré si objednali, jedlo ktoré si objednali, nevraviac, že pán Deron ma vraždil pohľadom celý večer. Iste, veď vynadala si bohatému zazobancovi, ktorý ti nesiaha ani po tvoje malíčky na nohách a máš pocit, že tu ešte po dnešnom dni budeš robiť? Už dávno som sa rozlúčila so svojou kariérou. Nevravím, viacerí z nich už boli trošku v podnapitom stave. Práve som podala objednávku jednému z nich, ktorý sa na mňa úlisne usmial a mierila som späť za pult, keďže ďalší si objednal niečo iné. O pár sekúnd ma však dostihol ten, čo som mu podala objednávku a zavesil sa na mňa.

"Si taká chutnučká. Mohla by si prísť pracovať ku mne do firmy, je ťa tu škoda." Bože, neznášala som takýto typ. Všimla som si, že pán ehm podotýkam dokonalý sa mračil a tuším som aj zazrela, že mal chuť niečo spraviť, nieeee, určite sa mi to iba zdálo. Veď úprimne, čo by tu chcel zachraňovať, som preňho pod úroveň. Hodila som tacku na najbližší stôl a vykrútila tomu chlapovi ruku až zvrieskol.

"Dávaj si pozor, kde ma chytáš." Hostia vypleštili oči a manažér sa už namosúrene ku mne rútil.

"Čo to má znamenať Valéria!" Rozkrikoval sa a ťahal ma ku pultu. Rozhadzovala som rukami a vysvetľovala mu, že ten idiot na mňa siahol, akoby som tu robila kurvu.

"Počuj Valéria, ak si chceš udržať svoju brigádu, tak by si mala začať pracovať ako sa patrí!" Pozrel na mňa rázne a ja som sa uchechtla a pozrela k ich stolu. Dnes večer som sa tu nadrela ako kôň a nikdy som sa nedočkala ešte žiadneho uznania. Videla som, že Deron na mňa hľadí zvláštnym pohľadom.

"Fajn, končím!" Dala som si dole zásteru a hodila mu ju do tváre.

"A tú výplatu si niekde strč, aj tak som tu zarobila dosť veľké hovno!" Vykričila som mu to do tváre. Zobrala som si veci a mierila preč.

"Ospravedlňujem sa páni, ale došlo k malej nepríjemnosti a naša čašníčka...." Započula som ešte pár slov, no nezaujímalo ma to už. Domov som dorazila dosť neskoro a zvalila sa na posteľ.

"Do riti!" Skríkla som a od frustrácie vzdychla. Musím si nájsť novú brigádu, inak ma porazí.

Ráno nebolo nijako iné ako to včera. Musela som sa zastaviť do podniku, aby som podpísala ukončenie zmluvy. Vošla som dnu a manažér tam už stál. Bolo to čudné.

"Kde to mám podpísať?" Opýtala som sa nechutne.

"Ale Val nerozmyslela si si to?" Opýtal sa a uchechtol. Jeho správanie bolo naozaj divné.

"Nie." Povedala som otrávene a zobrala pero do ruky. Podpísala som dva papiere a potom mi podal obálku.

"Čo to je?" Opýtala som sa nechápavo.

"Výplata za obdobie, čo si tu odpracovala." Bola som v úžase a aj v šoku zároveň. On nikdy dobrovoľne výplatu nedal a ešte nie tomu, kto ho naštval a nepracoval podľa jeho predstáv. Netušila som čo sa mu stalo, no kolegyňa čo stála vedľa neho sa vyškierala. Bože, tento podnik je blázinec. Zobrala som si obálku a odišla som....

Z pohľadu Derona

Čakal som manažéra u neho v kancelárii, keď tu sa zrazu otvorili dvere.

"Všetko je vybavené pán Deron. Papiere sú tu a tu zmluvu podpísala." Usmial sa na mňa ako moja matka, ale mňa to absolútne nezaujímalo. Dôležité bolo, aby to podpísala, čo sa stalo.

"Výborne, nechcem aby sa niečo také ešte raz opakovalo." Povedal som mu naštvane a odišiel som preč.....

Z pohľadu Valérie

Keď som videla obsah obálky, tak ma skoro porazilo. Bolo tam oveľa viac, než som zarobila. Zrejme odškodné. Mykla som plecom a uchechtla sa.

Do školy som trochu meškala, ale tak to sa predsa stáva.

"Kde si toľko? Dnes príde sponzor tejto školy a všetky dievčatá sú už tak nadržané, že ten sexepíl je cítiť v ovzduší." Povedala zasnene a ja som sa zamračila.

"Si nechutná." Otočila som sa a skoro ma porazilo. Po chodbe si to mieril muž, ktorý včera sedel v tom podniku, ktorému som vynadala a naviac to mal byť nový sponzor pre manažérov podnik. Začala som hľadať dobrú možnú skríšu, ale bez úspechu. Všetko bolo buď príliš ďaleko, alebo on sa blížil príliš rýchlo. Neostávalo mi nič iné len si strčiť hlavu do skrinky a tváriť sa, že niečo hľadám. To som aj spravila. Prešiel okolo chlap a ja som si vydýchla. Zatvorila som skriňu a otočila sa. Skoro ma porazilo, pretože som sa zrazila s tým chlapom. S vyvalenými očami som zdvihla hlavu a pozrela naňho ako na mňa hľadí bez emócií.

"Hehe, pardon." Obišla som ho a nahodila taký šprint, že sa za mnou len zafúkalo. Zatvorila som dvere na wecku a vydýchla od úľavy.

"Do riti, do riti, do riti. Dobre hlavne sa upokoj!" Robila som si dychové cvičenia, no bez úspechu.

"Čo tu do pekla chce? A vôbec, prečo sa schovávam?" Keď som sa nad tým tak zamyslela, prišlo mi to extrémne vtipné, pretože sa správam ako zločinec, ktorý mu niečo spravil. Otvorila som dvere a vykukla len moja hlava, aby som sa uistila, že tu nie je. Vzduch bol zrejme čistý, takže som to rýchlo mierila ku mojej triede. Tam má opäť čakalo nemilé prekvapenie.

"Valéria, meškáš. Sadni si." Upozornila ma triedna a Deron na mňa hľadel pobavene ba priam až výsmešne. Do riti!

"Fuck!" Snažila som sa schovať si tvár, no nijako mi to nepomohlo, lebo zo zadu sa ku mne naklonila Judy a štuchla do mňa.

"Hej, kde si bola?" Opýtala sa ako debil a ja som si vzdychla.

"Schovávala som sa pred ním!" Povedala som to viacmenej hlasnejšie, než som plánovala. Do riti, tento deň už nemôže byť trápnejší...

WHAT WAS THAT?Where stories live. Discover now