DAZE

Smutný deň

-[Kagerou Project OST In a daze]-

31 Jún 2009 Piatok

Bolo krásne letné ráno. Záclony jemne viali v mierne pootvorenom okne a do izby vnikalo pár slnečných lúčov, ktoré vniesli trochu svetla do tejto tmavej izbyčky.

Už som bola hore... ale stále som ležala a chcela som spať ďalej. Nechcela som vôbec vstávať.

Vedela som, že čo je dnes za deň a čo ma dnes bohužiaľ čaká.

V tom ale... zazvonil budík.

Rýchlym chvatom som ho stopla... neznášala som ten zvuk.

Pomaly som otvorila oči a hľadela do stropu. Cez tvár mi presvital jeden slnečný lúč z okna...

Iba som sa otočila chrbtom k oknu a dívala sa do nikam...

„Bojím sa...", povedala som si potichu sama pre seba.

Začali mi trochu slziť oči...

Jemne som si ich o paplón utrela.

„Okamžite vstaň! Inak prídeš neskoro!", sa zrazu ozvalo spoza dverí.

Bola to mama... Kričala... zasa.

Stiekla mi slza po tvári a vsiakla sa do paplónu.

Pomaly som vstala.

Nechcela som nikde ísť... Vážne nikde...

Zaťala som päste... a stiekla mi ďalšia slza po tvári... ale teraz už na zem.

Vstala som z postele a pomalým krokom som išla do kúpeľne.

Opláchla som si tvár... a trochu sa učesala.

Nechcela som sa na seba ani do zrkadla pozrieť...

Vyšla som z kúpeľne a išla som späť do izby.

Vybrala som si nejaké oblečenie... Normálne by sa asi patrilo prísť krajšie oblečený na deň aký je dnes...

Ale...

Ja som to nedokázala...

Pre mňa nebol v ničom krásny... v ničom šťastný... Iba smutný...

Zobrala som si iba klasické oblečenie, čo mávam vždycky a bolo mi fakt jedno, ak s tým bude mať niekto problém...

Bolo mi už všetko jedno... naozaj...

Pomaly som vyšla z izby a išla som rovno ku dverám...

Nikto už nebol doma... Nikto...

Stála som sama v chodbe v prázdnom dome.

Cez okno na dverách presvitali slnečné lúče do chodby.

Spoza dverí bolo počuť jemný ruch mesta.

Iba som si vzdychla a utrela si slzy z očí.

Dneska bol posledný deň, čo som ešte študent.

Dneska je... posledný školský deň pre mňa.

Pomaly som kráčala do školy.

Touto istou trasou... niekoľko dlhých rokov... A od zajtra už touto trasou nikdy do školy znovu nepôjdem...

Vonka bola čistá modrá obloha a slnko poriadne svietilo... Bolo cítiť leto...

Pre niektorých to najlepšie ročné obdobie... Pre niektorých toto bude deň na ktorý nezabudnú a poriadne si ho užijú a spravia si nezabudnuteľné spomienky a pôjdu určite niekam na výlet a budú oslavovať...