Nezvanou mafiánskou sestrou

8.

Sonja

Zobudila som sa, ale nie na tvrdom kresle, na ktorom som večer zaspávala, ale v teplom náručí Marcusa. Čo tu do prdele robím? Ako som sa sem dostala?

Musím priznať, že spánok v jeho posteli a s ním je omnoho lepší ako to kreslo, ale takto to nemalo byť. Nemôžem ležať vedľa cudzieho muža. Čo by na to povedala moja mama?

Opatrne sa vyšmyknem z jeho objatia, aby som ho nezobudila a prejdem do kúpeľne. Trošku si osviežim tvár a oblečiem sa naspäť do svojich špinavých a trochu potrhaných šiat, ktoré som si včera večer nechala v kúpeľni.

Bude lepšie, keď sa nedozvie, že som ležala prakticky nalepená na jeho tele. Na jeho vypracovanej a mužnej hrudi. Som si istá, že do jeho postele som sa dostala vďaka nemu, avšak to, že som sa tam cítila dokonale a príjemne si nechám radšej pre seba. Najlepšie bude, keď mu vysvetlím, že si nemôže robiť so mnou čo chce a bez môjho vedomia ma pchať do jeho postele. Síce mi s ním bolo naozaj úžasne. Lenže to bude moje malé tajomstvo.

Prejdem ku dverám a zľahka ich otvorím, aby som ho nezobudila. Rovnako ako som ich opatrne otvorila, tak ich aj zavriem.

Chodbou sa dostanem do kuchyne, pretože mám obrovský hlad. Zazriem tak stojacu Georgu a hneď ma premkne zármutok nad tým, ako som ju hnusne oklamala.

Postavím sa kúsok od nej a pozdravím ju.

,,Dobré ráno," vyslovím slová a ona sa na mňa otočí.

,,Dobré srdiečko, ako si sa vyspala?" spytuje sa.

,,Veľmi dobre, ďakujem za opýtanie. Viete chcem sa Vám ešte raz ospravedlniť za ten včerajšok. Mrzí ma, že som Vás tak podlo oklamala a určite aj zbytočne vystrašila," hovorím a pritom si sadám na stoličku kúsok od nej.

,,To je v poriadku. Viem prečo si to urobila a aký si mala na to dôvod. Len už to viac nerob, ak by si niečo potrebovala radšej mi povedz pravdu a obe to určite nejako vyriešime," uloží predo mňa tanier plný cereálií a ovocia.

Ja sa zahľadím na to a opäť ju budem musieť sklamať. Už druhý raz v priebehu dvadsiatich štyroch hodín.

,,Ja si vážim, že ste mi pripravili raňajky, ale nemôžem si ich dať. Sú v nich jahody a ja mám na ne alergiu," posuniem tanier smerom k nej a ona ho vezme.

,,To som nevedela, hneď ti urobím druhé. Nemusí ťa to trápiť, stačí ak mi povieš na čo ešte máš alergiu, aby som do budúcna vedela, čo smieš a čo nie jesť," usmeje sa na mňa a mňa to príjemne zahreje na srdci.

Rozpráva sa so mnou s takou láskou, ako moja mama a to mi teraz padne vhod.

,,Tak ešte nemôžem citrusové ovocie," pomenujem ďalšiu vec, ktorú som nútená zo svojho jedálneho lístka vylúčiť.

Niežeby som po skonzumovaní týchto potravín umrela, ako niektorí ľudia, ktorým včas neposkytnú prvú pomoc. Moja alergická reakcia sa prejavuje svrbením, opuchnutím a začervenaním pokožky. Preto tie potraviny nejem, aby som nevyzerala ako nafúknutý červený balón. Stalo sa mi to niekoľkokrát a príjemný pohľad na mňa nebol.

Predostrie predo mňa druhý tanier, na ktorom už nie sú jahody. Je tam namiesto nich banán.

,,Páči sa srdiečko. Dúfam, že teraz to už je v poriadku," zisťuje či urobila dobre a ja jej nemo prikývnem.

Pustím sa do nich, pretože vyzerajú vážne lahodne. Po pár lyžičkách zistím, že aj rovnako chutia. Moje kľudné raňajky však preruší hrubý mužský hlas.