BLACK BLOOD

2.

S Tef sme sedeli na streche KRIŠTÁĽOVEJ herne. Herne v ktorej sa nachádza úsvit mesiaca náš dnešný úlovok. Herňa bola rovnako nádherná ako vtedy keď som do nej vstúpila po prvý krát. Dnes bolo v herni veľa turistov a tak sme mohli nepozorovane prejsť do Erlovej kancelárie. Erlov bol omnoho väčší problém. Niekedy sa chodieval pozerať ako to v herni ide, ale nie pravidelne. Pochybovala som, že práve dnes keď sme sa chystali ukradnúť ten obraz nebude vo svojej pracovni. Nezostávalo mi nič iné než sa modliť k mojím obľúbeným bohom falše a smrti. S Tef sme ešte naposledy prebrali môj plán a odišli sme na svoje miesta. Ja som sa musela dostať do jeho kancelarie cez okno. Tef musela Erlova odlákať. Musela vyzerať ako jedna z jeho zamestnancov a zavolať ho aby vyriešil problém s podvádzaním.

V Krištáľovej herni sa nesmelo podvádzať. Ak ťa nachytali mal si tam 2 ročný zákaz. Ak si tam prišiel aj keď si mal zákaz a našli ťa poputoval si do žalára pod hradom kde ťa čakalo hrozné utrpenie. Sledovala som ako Erlov pracoval za svojim pracovným stolom. Určite si objednaval ďalšiu vraždu. Erlov mal ruky čisté, nikdy nezabil ale vraždy si objednával. Keď niekoho z jeho poskokov chytili a oni povedali, že pracujú pre Erlova strážci sa im vysmiali a hodili ich pod hrad. Videla som ako Erlov zbystril keď mu niekto zaklopal na dvere. Pomaličky pozval osobu do kancelárie. Bola to Tef. Mala na sebe pracovnú uniformu herne.,, Panne!" prihovorila sa mu ticho. ,, Čo chcete! " vyštekol na ňu. ,, Ospravedlňujem sa za vyrušenie ale prišla tu nejaká skupina ktorá podvádza" ospravedňujúco mu povedala. Erlov sa ťažko zdvihol. Nahnevane sa na Tef pozrel ale išiel za ňou. Okno bolo trochu pootvorené a vďaka mojim schopnostiam sa mi podarilo prekĺznuť do kancelárie. Vedela som kde je obraz ukrytý. Potichu som prešla k pracovnému stolu a nahmatala tajnú priehradku. Priehradka sa otvorila, v nej sa nachádzal maličký obraz. Pocitila som ten známy pocit. Ten pocit víťazstva. Obraz predám na čiernom trhu a Erlov ho nikdy nenájde. Cítila som šťastie. Cítila som radosť. Tento obraz by mi mohol zaručiť trochu lepšie podmienky na život a Tef by som dala polovicu.

°+----+°

Z dumania ma prebral zvuk dverí ktoré sa rýchlo otvorili. Vo dverách som zahliadla Erlova a za ním skupinu stráži medzi ktorými bola aj Tef. Tef bola zviazaná a dobitá. Čo jej to urobili! Vzblkol vo mne hnev. ,, Vážne si si myslela, že neviem akých mám zamestnancov? " spýtal sa ma. ,, Že ma nenapadlo, že mi chceš ukradnúť môj obraz?" dokončil. Omámene som tam stála. Ako na to prišiel. ,, Stráže odveďte ju!" prikázal. Stráže sa za mnou rozbehli, ale ja som sa nehodlala vzdať. Chcela som bojovať, ale to by nemohlo byť päť na jednu osobu. Aj tak som to skúsila. Vytiahla som svoje dýky. Vždy som ich mala pri sebe. Zahnala som sa. Jedného zo strážcov som trafila priamo do hrude. Aj tak ich bolo viac. Ďalšieho strážcu som trafila do brucha ten odpadol. Nedávala som si pozor a niekto ma udrel palicou po hlave na chvíľu som stratila vedomie . Nevzdala som sa. Zaútočila som. Bolo ich stále veľa a tak som vybrala moju pištoľ. Dvoch z nich som strelila priamo do srdca a hneď na mieste zomreli. Ten posledný bol silnejší. Mohla som bojovať ako som chcela on bojoval tiež nakoniec sa mu podarilo hodiť na moju hlavu plátené vrece. Nič som nevidela. Cítila som ako ma omotali tým najpevnejším lanom. Bránila som sa. Moju pištoľ aj nože mi zobrali. Niektoré z nich som mala schované na miestach na ktorých by ich nenapadlo, že ich tam mám. Bála som sa o Tef . Sľúbila som jej, že sa nám nič nestane. A teraz sme obidve zviazané a pravdepodobne nás odvezú pod hrad. Bála som sa, že niekto zistí kto vlastne som. Že prídu do môjho bytu a nájdu všetky moje plány na vraždy a krádeže. Bála som sa, že sa niečo stane a Tef bude mŕtva. Bála som sa tak moc, že sa mi začala krútiť hlava a ja som upadla do bezvedomia.