Nerozhodná

19. Kapitola

Oliver sa neozval ani v utorok a ani v stredu a ani Lukáš nehovoril nič o novom poste čo mu mal Oliver ponúknuť. Krava sprostá, omotal si ma okolo prsta myslela som si že naozaj to so mnou myslel vážne. On sa každý deň vracal pokojne ku Kamile a ja som tri dni čakala na jednu debilnú správu. Jednorazová záležitosť, bohvie koľko takých mal. Dia mala pravdu a ja som kvôli Oliverovi prišla aj o najbližšiu osobu. Musím jej napísať.

Ja: Stretneme sa? Chýbaš mi až to bolí.

Dia: Ok za polhodinu v Brew.

Neplánovala som jej povedať že sa Oliver neozval, príliš som sa za seba hanbila.

,,Dí hrozne ma to mrzí, všetko čo som ti povedala.'' zase som plakala.

,,Aj mňa moja, najskôr som si ťa mala vypočuť, tak hovor.'' usmiala sa.

,,S Lukášom to nebol ani nebude dobré. Sme tak rozdielny. S Oliverom to bolo iné. Bol dominantný, spontánny. Zobral ma v noci na kúpalisko. Cítila som sa s ním tak dobre ako nikdy s nikým. A tiež to s Kamilou nemajú ružové.'' povedala som jej v skratke

,,Ale uznaj že si si mohla hľadať chlapa aj na inom mieste ako v Lukášovej robote.'' smiala sa Dia.

,,Spusti ty, čo ten prsteň.'' spýtala som sa Dií.

,,Ešte som Petrovi neodpovedala, ale veď prečo nie. Pri najhoršom sa rozvediem a získam polku jeho veľkého majetku.'' smiala sa Dia.

Cestou domov som pozerala po parkovisku. Olivera som tu už raz stretla ale dnes večer nič. Po Oliverovi sa zľahla zem.

,,S Diou všetko v poriadku?'' spýtal sa Lukáš.

,,Už áno.'' usmiala som sa na neho. '

,,Vedel som že to vyriešite.'' usmial sa.

Pustili sme si film. Do polhodiny zaspal, tiež by som dokázala spať. Tento týždeň som ešte nezaspala pred treťou ráno. Musela som myslieť na všetko čo sa stalo a prečo sa mi Oliver neozval. Štvrtok noc a ani jedna jediná správa. Myšlienky prebíjali pocit spánku. Až kým ma nezobudil budík.

,,Dobré ránko, láska.'' prihováral sa mi Lukáš.

Zase cesta do práce a zase práca. Dookola jedno kolo, konečne je piatok až na to že víkend budem doma pozerať s Lukášom a pocitom viny filmy.

Kráčala som pomaly k lavičke konečne 15:30 som zvedavá ako dlho ide tentokrát Lukáš meškať. Prišla som pred 15:30. Pozerala si telefón a prechádzala novinky z celého dňa. Odtrhla som zrak od telefónu a skoro som neverila vlastným očiam, práve sa na mňa rútilo čierne BMW. Oliver.