8. Kapitola

0 0 0
                                    


,,Poď zoberiem ťa ku mne na kávu alebo víno.'' naliehal Oliver.

Sedíme v aute a rútime sa k nemu a ja začínam pochybovať či toto bol dobrý nápad. Srdce mi búcha až tak že sa bojím či ho Oliver nepočuje. Pozriem sa letmo na neho, strašne je sexy. Vyšportovaná a potetovaná ruka na volante, druhá položená na radiacej páke. Mal čisto čierne tričko, riflové jemne dotrhané kraťasy a biele tenisky. Bolo to jednoduché oblečenie nič vystrihnuté z módneho časopisu a to som milovala. Jazdil dosť rýchlo a to ma priťahovalo ešte viacej, predbiehal auto za autom. Semafor, červená pozerám letmo na neho a on pozerá na mňa, stretli sa nám pohľady a ja vidím v jeho pohľade že nič z toho čo povedal neľutuje. Toto dnes asi nedopadne dobre.

,,Kde je Kamila?'' prerušila som náš očný kontakt. On vie že sa nepýtam preto že ma to zaujíma ale preto že nemám záujem ju dnes stretnúť.

,,Povedal som jej že budem tento víkend spať u seba, že potrebujem vypnúť a ísť s kamošmi na pivo. Rešpektuje to, vie že to mám ťažké.'' viem že Oliver ma ešte svoj byt v meste ale býva pri Kamile v dome.

,, Ja som tvoje vypnutie?'' spýtala som sa s humorom ale aj zo zvedavosti.

Len sa usmial, tým najkrajším úsmevom aký dokáže vykúzliť len on. Za necelú chvíľku parkoval pred vchodom novej bytovky. Vošla som dnu a podľa mňa som si zabudla aj zatvoriť ústa. Kde sa doprdele hrabe môj jednoizbový byt. Toto bol trojizbový obrovský byt, priestranný, zariadený do čierno-bielej. Krásna tmavá podlaha, biely nábytok. Krásna veľká, čierna sedačka a tá terasa. Bola okolo polky bytu a bola široká. Na terase bolo nádherné ratanové posedenie aj so stolíkom a hneď vedľa obrovská ratanová posteľ v tvare kruhu na nej šedý matrac a cez neho prehodené čierne deky.

Stála som v strede obývačky a obdivovala tu nádheru. Pred mnou stál chrbtom otočený Oliver, bože aj chrbát mal samý sval. Ani som sa nestihla spamätať a otočil sa tvárou ku mne a čelo priložil o to moje a chytil moju tvár do dlaní. Bol asi o hlavu vyšší ako ja. Srdce mi šlo vyskočiť z hrude a chcela som plakať jediné na čo som v tú chvíľku myslela bol Lukáš a to čo tu robím by mu zlomilo srdce.

Videl že som neistá a pustil ma vošiel do kuchyne a nalial aj sebe whisky.

,,Ani si sa ma nespýtal či nechcem kávu, a tvrdé nepijem.'' povedala som mu neisto.

,,Viem ale toto bude tvrdé vyžadovať mám aj šampanské.'' usmial sa na mňa. Super on sa usmieva a mne ide vybuchnúť srdce ale nato aby som sa upokojila som tú whisky potrebovala. Prekopla som ju celú naraz do seba, potrebovala som sa upokojiť. On spravil to isté a nalial po ďalšom kole.

,,Ideme sa opiť? A ako pôjdem domov?'' znela som dosť nasrate, vlastne som aj bola mohol mi povedať aby som prišla autom keď si chcel vypiť.

,,Môžeme sa aj opiť. A pôjdeš taxíkom alebo tu môžeš aj spať izieb tu je dosť, ráno ťa zaveziem.'' nenechal sa odradiť.

,,Spať tu neplánujem.'' zvolila som tvrdý tón hlasu.

Vypil ďalší pohárik a ja tiež.

,,Nalejem ti to šampanské alebo ostaneš pri whisky?'' usmieval sa.

,,Ešte jednu whisky a to bude posledná, neplánujem tu byť tak dlho.'' stále som sa držala svojho neoblomného tónu.

,,Mimi vieš, ja Kamilu naozaj ľúbim, je skvelá a dokonca ju aj obdivujem ako sa stará o mamu. Ona si myslí že mňa obťažuje jej s mamou pomáhať ale mne to nevadí, robím to rád ale..'' ani nedopovedal a ďalšiu whisky vypil ako vodu aj ja tiež.

Bzzz zase môj telefón.

Lukáš: Už mi skončilo školenie. Som strašne unavený. Zajtra zavolám... neviem ako budem bez teba zaspávať. Milujem ťa

Bože tak toto teraz najmenej potrebujem. Nie že by mi vadilo že mi Lukáš napísal ale umocňovalo to môj pocit viny.

,,Ak chceš zavolať Lukášovi kľudne to sprav.'' ubezpečoval ma Oliver.

,,Oliver pozri ak Kamilu miluješ tak prečo si tu so mnou?'' nechápala som čo mi to vraví. Najskôr ma skoro pobozká a potom mi tu vykladá aká je Kamila senzačná. Podľa mňa je Kamila suchárka, vzhľadovo ničím zaujímavá. Obyčajná žena, tmavé vlasy trošku pod plecia, stredne vysoká, normálna postava nič výnimočné ani zaujímavé. Doprdele a teraz čo akože žiarlim? S týmto musím naozaj prestať! 

NerozhodnáWo Geschichten leben. Entdecke jetzt