Nerozhodná

1. Kapitola

Vonku je asi 35 stupňov, sedím na lavičke pot mi leje z chrbta, hodinky ukazujú 16:00, paráda dnes mešká len polhodinu. Nohami klepem od nervov, už som raz taká vytočí ma každá maličkosť. Vlastne to je jediné čím sa náš vzťah a život vymykal normálu.

,,Konečne'' odvetila som hnusne.

Lukáš ma už dokonalo poznal vedel že ma nervozita prejde preto sa len pousmial. Toto ma vytáčalo ešte viacej ako to jeho meškanie, najpokojnejší človek nevytočí ho nič nad všetkým len mávne plecom.

,,Mohli by sme niečo vymyslieť, celé dni sme len doma aspoň by sme mohli ísť na prechádzku.''

,,Dnes nie idem si ľahnúť.'' dodal Lukáš unavene.

Jasné, takáto je náš život každý deň, po robote si potrebuje ísť ľahnúť. Viete práca v kancelárií je strašne vyčerpávajúca. Chudák keby robil na stavbe 10 hodín denne ani nevstane z postele.

Prekladala som veci v kuchyni z miesta na miesto, z nudy. Žijeme v jednoizbovom byte kde je spálňa spojená s obývačkou nemôžem si pustiť ani TV lebo jeho to vyrušuje. Veci som prekladala už skoro hodinu keď ma to prestalo baviť. Vzdávam to beriem kľúče a odchádzam.

,,Ahooj Dia.'' kričala som vo vchode do telefónu

,,Že sa aj ozveš moja zlatá. Konečne ťa prestalo baviť rozťahovať nohy len jednému a ideme žiť párty životom?'' Dia veselo poznamenala .

,, Začneme s kávou, odchádzam z domu za 15 minút v Brew.'' namietala som.

Dia už raz taká bola. Nie že by Lukáša nemala rada ona nemala rada vzťahy. Vo svojom živote mala len jeden vzťah. Po 10 rokoch s Milanom čakala že jej dá na narodeniny zásnubný prsteň a on jej miesto toho dal kopu dôvodov prečo nemôžu už byť ďalej spolu a v závere za všetky dôvody bola vinná ona. Až neskôr po čase sme sa dozvedeli že si Milan našiel novú lásku a ťahal to s oboma naraz. Dia od vtedy brala chlapov ako trofeje z postele nič viac, neplánovala sa zmeniť jej tento život vyhovoval okrem toho už takto žila 2 roky a stále nenašla pochopenie v láske. Obom nám chýbalo niečo z tej druhej, mne jej vášeň a jej môj zmysel pre romantiku. Asi preto sme boli od malička najlepšie kamarátky v skratke sme sa dopĺňali.

,, Dia potrebovala by som zachrániť. Budúci víkend ide Lukáš preč od piatka rána do nedele rána. Potrebujem dáko zabaviť aspoň trošku vytrhnúť zo stereotypu. Prosím, prosím, prosím musíš mať voľno a niekam aspoň ty so mnou ísť.'' naliehala som na ňu.

,,Prepáč Mimi, ideme na rodinnú oslavu do hotela, sestra zmaturovala a my to berieme ako akciu roka.'' odvetila sklamane a odpila si zo svojho latte.

,,Super ďalší víkend doma.'' odvetila som a potiahla si z cigarety.

,,Ako to vlastne medzi vami je ako môžeš takto fungovať. A o tomto tvojom fajčení už Lukáš vie?''

,,Milujem ho aj on mňa o tom nepochybujem ale život s ním je hrozná nuda. Ubíja ma neskutočne ale vždy keď sa k nemu pritúlim viem že k sebe patríme a že by som ho neopustila. A nie o fajčení nevie, vieš že to sa vymyká normálu a on to nemá rád.

Rozprávali sme sa v Brew ešte hodnú chvíľku. Dia je ako časť mňa, skrátka jej poviem všetko. Vonku už bola tma a chladno keď sme sa rozhodli že každá pôjdeme svojou cestou domov.

Nastupovala som už do auta keď som počula pánsky hlas kričať moje meno.