Nedeľné príbehy

Svadba (Hankover epilóg)

Stála som pred zrkadlom obzerajúc sa vo svojich svadobných šatách presne tak, ako pred troma rokmi Micthie a zvažovala som či to, čo sa chystám urobiť je naozaj správne. Otočila som sa na Mitchie so zúfalým výrazom v očiach. Podišla ku mne akoby vycítila moje obavy, objala ma okolo pliec a povedala: "Budeš tou najkrajšou nevestou akú som kedy videla." Pokrútila som hlavou.

"Teba aj tak netromfnem... Ale to nie je to čo ma trápi. Ja len proste neverím, že je to tu. Deň s veľkým D. Čo ak to nie je ten pravý?"

Usmiala sa a pokývala hlavou: "Neboj sa horšie ako ja určite neskončíš. Podvedená, rozvedená a možno aj ako vrahyňa, ak sa ju opováži priviesť na tvoju svadbu."

"To asi nie. Stále nechápem, ako ti mohol Nate zahnúť s tou kravou Ashley."

"To bolo už dávno." povedala Mitchie so sklopeným zrakom.

"Idem ti pohľadať nejaký alkohol na povzbudenie," dodala a vyparila sa z izby.

Mitchie odišla a v izbe som ostala iba ja a moje myšlienky. Nevedela som, čo so sebou a tak som podišla k oknu a pozorovala ako prichádzali hostia. Zatiaľ som nevidela veľa známych okrem môjho bývalého priateľa Viktora, ktorý bol tu aj so svojou priateľkou Oxanou. V dave tvári som však hľadala len jednu. V tom sa do izby prirútila Mitchie.

"Mám tu iba whiskey. Alex vnímaš ma vôbec. Dofrasa koľko je hodín... Alex, o pol hodinu ti začína svadba, tak ma konečne vnímaj!" kričala Mitchie a tvárila sa dosť rozhorčene.

"Poďme nato, teda niečo nové, to budú náušnice, niečo staré... " povedala a podávala mi babičkin náhrdelník.

"Niečo modré a ešte niečo ... " nedopovedala a pozrela na mňa zo slzami v očiach.

"Požičané. Neplač, lebo začnem aj ja a rozmažem si make-up. A nikto si ma potom nebude chcieť vziať," povedala som zo slzami na krajíčku.

"Požičané," povedala a podávajúc mi svoj krásny strieborný náramok. Posledný krát som sa pozrela do zrkadla a nadýchla som sa.

"Som pripravená. Môžeme ísť."

Mitchie ma odprevadila do izby kde ma už čakali rodičia a brat Justin. Objala ma a odišla zorganizovať družičky. Mama bola celá uplakaná a pozerala na mňa svojím starostlivým pohľadom, potom ku mne podišla, objala ma a zašepkala: "Veľa šťastia maličká," hned nato sa zvrtla a odišla. Po nej ku mne podišiel Justin: "Nech ti to výjde ségra. A nieže zdrhneš spred oltára," povedal s typickým úškrnom. Nezvykli sme sa objímať ale dnes sme urobili výnimku.

Keď odišiel ostala som v izbe iba z otcom. "Pripravená na rozprávku princezná?" opýtal sa a ja som nemo prikývla s pocitom, že všetko bude tak ako má byť.

"Tak potom je na čase ísť, aby si to princ nerozmyslel," povedal otec a vybrali sme sa dole schodmi.

"Prichádza nevesta!" ozývalo sa odvšadiaľ. Zrazu som počula iba zvuk svadobného pochodu a nezrozumiteľný šepot hostí. Kráčala som dlhou uličkou zdobenou bielymi ružami, ktorú lemovali tváre svadobných hostí. Ich tváre ma však nezaujímali. Dnes ma zaujímala len jedna tvár. Môj princ ma už čakal pri altánku hneď vedľa kňaza. Postavila som sa vedľa neho a posledný raz sa otočila smerom k hosťom. Smerom k minulosti.

Videla som dojaté tváre Mitchie s Joeom. Uplakanú ale šťastnú tvár mojej mamy, vedľa ktorej stál Justin so svojím novým dievčaťom Lucy. Zazrela som Viktora a Oxanu ako sa šťastne usmievali spolu zo školníkom Hankom. Videla som aj môjho bývalého priateľa Tylera, v objatí s nejakou Japonkou. Všetci vyzerali šťastne. Skoro všetci, dodala som si v mysli, keď som zazrela Nickovu skleslú tvár, vedľa neho stála Joeova bývalá láska Heidi a tesne vedľa nich stál Nate aj tou svojou Ashley a tiež nevyzeral dvakrát šťastne. No tieto veci ma dnes netrápili. Otočila som sa a môj pohľad sa stretol s jeho. Vybavili sa mi všetky pekné ale aj ťažké chvíle čo sme spolu už zažili a vedela som, že to zvládneme. Že robím správnu vec.

Zaznel hlas kňaza:" Prítomná Alex Russová, beriete si Thea Saldanu a sľubujete, že s ním budete v šťastí i nešťastí, zdraví i chorobe, v bohatstve i chudobe a že ho budete po celý život verne milovať?"

"Áno," odvetila som.

"Prítomný Theo Saldana, beriete si Alex Russovú a sľubujete, že s ňou budete v šťastí i nešťastí, zdraví i chorobe, v bohatstve i chudobe a že ju budete po celý život verne milovať?" spýtal sa kňaz Thea.

"Áno, sľubujem," povedal Theo a usmial sa na mňa.

"Tak teda môžete pobozkať nevestu."

Hostina prebiehala vcelku normálne. No, ak sa dá za normálne pokladať to, že Hank zabudol kde je a začal hostí naháňať kosačkou na trávnik. Alebo to, že sa Mitchie, samozrejme omylom podarilo zhodiť do bazéna Ashley, ktorá zo sebou stiahla aj Nata. Až na tých pár faux pas sa všetko až nadmieru vydarilo. Dokonca to predbehlo moje očakávania a to najmä potom, čo som pristihla Joea ako v altánku žiada Mitchie o ruku. A to nehovorím o tom, že sa v našej rodine čoskoro chystá ďalšia svadba, keďže sa Justin činil a s Lucy očakávajú malé bábätko, našich skoro porazilo keď im to povedal pri krájaní svadobnej torty a miestami som mala pocit, že mi otec vytrhne nôž z ruky a preženie Justina po záhrade. Bol však už čas odísť na svadobnú cestu a zanechať tých bláznov chvíľu bez opatery, s vedomým, že sú snáď dosť veľký na to, aby to bezo mňa chvíľu zvládli. Bol čas začať životom kráčať spolu s Theom.

30. júna 2013

Keď sa tak zamyslím, nepísala som to tak dávno a momentálne mi to príde úplne zlé :)

Táto jednorázovka bola napísaná do jednej súťaže a mala byť záverom (epilogom) poviedky z Hangover od Alex a Mitchie.