50 Shades Of Ginger

V

Potom zničoho nič sa dotrepal Džankuk do izby. Všetci sme sa naňho zmätene pozreli. ,,Čo tu chceš?" odvrkla som. ,,Konárik ma poslal," povedal Džankuk viacmenej pokojne, ,,Povedal, že zajtra okolo obeda odchádzame."
,,Jaže odchádzame dneska." povedala Bella z Terna. ,,Mali sme, ale kuchárky ho až moc dobili potom, čo im rozbil dvere. A ešte som zabudol. Všetci, okrem Konárika, budeme spať v jednom stane." povedal Džankuk a pozrel sa na nás. Pomaly som spracovala túto informáciu: ,,Počkať... Čo?! Po prvé, myslela som si, že nikto nemá stany. A po druhé, absolútne odmietam s tebou byť v rovnakom stane po tom, čo sa stalo včera." Džankuk zakrútil očami: ,,To je akože tvoj problém, kľudne môžeš spať vonku s medveďmi, ty oštinoha. Snáď si nemyslíš, že som ja týmto nejak nadšený." zasyčal. ,,Včera si bol." zamrmlala som si po podnos. Džankuk očervenel ako paprika. Furry idiot. Stále som naňho nasraná kvôli včerajšku. Ale som taktiež zmätená. Možno vďaka tej stanovačke môžem o ňom zistiť viac. Alebo Takhjunk sa ho popýta. Džankuk sa pomaly chystal odísť, ale zastavila som ho. ,,Zabudol si mi odpovedať na moju druhú otázku. Kto má ten stan, v ktorom máme my spať?" Džankuk niečo zamrmlal. ,, Bože môj, není ťa počuť." povedala Bella. ,,BOL SOM TO JA, K? KEĎŽE JA, NAROZDIEL OD VÁS NEJSOM ÚPLNÝ DEBIL, TAK SOM SI PREČÍTAL PAPIER, KTORÝ NÁM ROZDALI, KDE BOLO AJ NAPÍSANÉ, ŽE SI MÁME ZOBRAŤ STAN!" Džankuk po nás zvrieskol a zabuchol dverami od izby, div že nevypadli z pántu. Tajhjunk sa tváril pomerne zmätene. Potom sa spýtal: ,, Dostávala sme vôbec nejaký papier ohľadom toho, čo si máme doniesť?" Ja a Bella sme pokrútili hlavou. ,,Dostali sme iba návratku," povedala Bella a začala sa hrabať v kufri, ,, Zobrala som si sem preistotu aj jej kópiu." Potom po piatich minútach hľadania, a keď ju konečne našla, víťazne ju zdvihla nad hlavu. A začali sme čítať. Boli tam iba klasické veci, príchod, odchod cena atď. Nič tam nebolo napísané ohľadom vecí, čo si máme mať so sebou. Bolo to divné, i keď Džankuk je sám o sebe divný. Klamal o tom papieriku? Kto mu ho vôbec dal?

Ako som nad ním rozmýšľala niečo mi doplo: ,,MÁM STÁLE MOJE VECI V DŽANKUKOVEJ IZBE!!!" pozrela som sa na Bellu s Tajhjunkom, ,,Nebude vám vadiť, že tu zostanem ešte noc, že?"
,,Mne nie," povedala Bella, ,,Ty Tajhjunk?"
,,So mnou to je v pohode, môžeš tu zostať toľko, koľko potrebuješ."odpovedal. ,,Omg ďakujem ste úžasní!" povedala som a rozbehla som sa do mojej bývalej izby. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila dvere. Džankuk tam nebol. Bol tam celkom dosť poriadok. Otvorila som skriňu a skontrolovala som, či tam je všetko. Potom som si to rýchlo pobalila. Vošla som do kúpeľne. Tú som si ani nestihla poriadne pozrieť kvôli včerajšku. Ale nič špeciálne tam nebolo iba klasická hotelová kúpeľňa. Zobrala som kufor a išla som naspäť do Bellinej izby. Po ceste tam som započula Džankukov hlas v Konárikovej izbe. Znelo to tak, že sa hádali. Podišla som bližšie k dverám a začala som počúvať. No zničoho nič som sa šmykla na skle z rozbitých jedálenských dvier. Ako sa to..? Potom hlasy stíchli. Počula som iba kroky, ktoré smerujú ku mne. Dopredele. Rýchlo som sa postavila a rozbehla sa k Bellinej izbe. Vďaka bohu bola hneď pri Konárikovej. Bola som v nej skôr ako, pravdepodobne Konárik, otvoril dvere.
,,Myslím, že Džankuk je v Konárikovej izbe." povedala som. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Spoza dverí sa ozval Konárik: ,,Ste všetci v poriadku? Počul som niekoho spadnúť." Všetci sme naraz zvrieskli: ,,Všetko je v bohode, pán učiteľ!" Konárik sa pokúsil otvoriť dvere, ktoré boli zamknuté. ,,No tak dobre teda," povedal a odišiel. Vzdychla som od úľavy. ,,Stalo sa ti niečo? Spadla si? Aj my sme počuli niekoho padať," povedala Bella a Tajhjunk prikývol na súhlas. ,,Hej," odpovedala som, ,,šmykla som sa na skle ako som načúvala ich rozhovoru."
,,Počula si niečo?" spýtal sa Tajhjunk. Pokrútila som hlavou. ,,Si v poriadku?? Nič sa ti nestalo? Neporezala si sa??" vypľula na mňa ustráchaná Bella až moc otázok. ,,Neboj som v bohode. Iba som si trochu oškrela koleno," odpovedala som jej a Bella sa trochu ukľudnila. Začali sme sa baviť o tom, prečo bol Džankuk znova u Konárika. ,,Možno sa už poznali," navrhol Tajhjunk, ,,Veď sú v rovnakom veku, možno sa už predtým stretli." Potom sa Bella ozvala: ,,Nemyslím si kde by sa stretli, veď Džankuk došiel na Slovensko len nedávno." Tajhjunk chvíľu rozmýšľal. ,,Pravda," ozval sa po chvíli.

,,Som akože celkom hladná," ozvala sa Bella, ,,Myslíte, že môžme už ísť do jedálne sa naobedovať?" spýtala sa. Pokrčili sme s Tajhjunkom plecami. ,,Môžme sa ísť pozrieť, navrhla som. Tak sme pomaly išli do jedálne. Vyhľadovená Bella rozmýšľala, že čo bude na obed. Dúfala v parené buchty. Tajhjunk sa s ňou začal hádať, že nie parené buchty sú hnusné, že guláš je lepší. Celú cestu sa hádali. Keď sme prišli k jedálni, začula som Konárikov a nejaký ženský hlas. Pritiskla som si prst na pery na znak toho aby Bella s Tajhjunkom konečne držali hubu. Započúvala som sa do hlasov, ten ženský bola jedna z kuchárok.
,,Doprdele Gigi," povedala kuchárka, ,,Prečo, prečo si vždycky dôvod, že sa tu to rozpadá, hm?!"
,,Drž hubu, Jitka," povedal Konárik.
,,Čo si o mne myslíš? Nebudem držať hubu dovtedy, čo sa neprestaneš chovať ako úplný imbecil. Gigi, ty si ten dôvod, prečo to tu predtým zkrachovalo." zvrieskla po ňom. ,,Do prčíc dobre vieš, že to není pravda, možno keby sa ostatní viac snažili, keď som odtiaľto odišiel neboli by tu také problémy. A nevolaj ma Gigi." odvrkol jej Konárik. ,,Budem, ty štetka. Mizni mi z očí." povedala kuchárka a slapla ho po ksichte. ,,Máš šťastie, že rešpektujem tvojho šéfa. Ináč by si skončila horšie ako tie dvere od jedálne." povedal a vybehol odtiaľ. Ani si nás nevšimol, taký bol nasraný. Čo sa vôbec teraz stalo??? Všetci sme sa na seba zmätene pozreli. Dohodli sme sa, že sa o tom porozprávame na izbe. Opatrne sme vošli do jedálne, lebo stále tam bolo veľa skla. Spýtali sme sa kucháriek, či je obed hotový, a či sa môžme ísť naobedovať. Boli tam všetky kuchárky okrem Jitky. Oni povedali, že môžme, ale máme si sadnúť k oknám tam je najmenej skla. Zobrali sme si obed. Boli parené buchty. Bella sa Tajhjunkovi vysmiala a pustila sa do nich Tajhjunk porazený takčitak začal jesť buchty. Ale ja som nemohla jesť. V hlave som mala až moc otázok.
Kto si zač Gigi?