DUMORT

Prológ

"Čo s tým chceš robiť?" Otázka sa vznášala v dusnej atmosfére malého laboratória. 

Tanja mlčala. V hlave sa jej prehrávalo množstvo vidín, čo by sa s tým všetkým mohlo stať v rôznych variáciách 'čo ak'.  Po chvíli prehovorila. "Doktor sa nič nedozvie."

Carla k nej prudko dvihla hlavu. "Nie! Tanja, počúvaj ma," Carla jej chytila ruku, "doktor nie je zlý. Nevieme to na isto. To, že si niečo videla, nemusí znamenať hneď to najhoršie." 

Tanja neveriacky pozrela na sestru. Vytrhla si ruku zo sestrinho zovretia. "Nie, Carla to ty  počúvaj mňa. Doktor Barlok je nebezpečný a celý čas nás využíval. Dumort sme vynašli, aby ho dal užívať ľuďom, aby odhalil, či sú z  Mladej generácie. Jeho vízia, Nový Svet, bude Zotročený svet. Nenechaj si ním popliesť hlavu, Carla, veľmi ťa prosím," priblížila sa k nej na jeden krok, "sme v tom spolu, pamätáš?"

Tentoraz odstúpila Carla. Neveriacky krútila hlavou a v tvári mala jednoznačné rozhodnutie. "Nemôžem odísť, ani keby som chcela." Sklonila pohľad na zem a objala si plecia. Dokonalým zrakom Tanja zachytila maličkú slzu padať na zem.

Tanja prižmúrila oči na staršiu sestru. "Nemôžeš? Ako to myslíš?"

Carla jej neodpovedala, len uhýbala pohľadom na sestru. Tanja začala sestru skenovať od hlavy až po päty. Všetko sa zdalo byť v poriadku, kým Tanjine oči nezastavili na Carlinom bruchu.

"Nie", vydýchla šepotom Tanja.

"Mrzí ma to, naozaj ma to mrzí." Carle už tiekli slzy vodopádom. "Alan nie je taký zlý, Tanja, prosím! Neodchádzaj."

Tanji sa oči zaliali slzami, neveriaco nad sestrou krútila hlavou. Bez slova všetko začala baliť. Poznámky, notesy, rovnice, výpočty, papiere, tabuľky -  všetko, vďaka čomu by vedel šialený doktor Alan Barlock vyrobiť viac Dumortu.

"Tanja, prestaň, čo to robíš?" Vystresovaná Carla sledovala mladšiu sestru, ako si balí všetky veci. Lenže sestra ju ďalej ignorovala. A to je niečo, čo Carla nestrpí. Chytila jednu skúmavku plnú nimi vytvorenej chemickej látky. Len tak ju hodila do sestry, aby upútala jej pozornosť a hlavne, aby jej ublížila, musela tak pomôcť a zajať ju tu spolu s ňou.

Sklenená malá skúmavka sa rozbila o Tanjin chrbát a kvapalina sa dostala na jej ruky a tvár. Od toľkého šoku Tanja nevydala ani hláska. Dokorán otvorila oči. Skúmala pohľadom, koľko jej sestra napáchala škody. Kvapky Dumorty boli po zemi, po linke, po stoloch, po jej tvári a rukách, čo bolo najnebezpečnejšie. 

Tanja nabrala dych po niekoľkých minútach. "Carla! Kurva! Zbláznila si sa úplne?! Uvedomjueš si vôbec, čo si spravila?!"

Carla začala vrieskať. "Neodídeš! Počuješ ma?! ZOSTANEŠ TU SO MNOU! Sme v tom SPOLU! Či sa ti to páči alebo nie!" Vreskot sa miešal s ronením, zúfalstvom a hnevom.

Carla priskočila k dverám laboratória a na pravej strane od nich na stene bol zamontovaný núdzový alarm. 

"CARLA! NIE!" 

Carla bez najmenšej ľútosti v tvári aktivovala núdzový alarm.

Ahojte!

Neverila by som, že sa tu ešte niekedy vrátim, ale prečo nie? Písanie ma nikdy neprešlo a keďže si chcem splniť sen o vlastnej knihe, začnem ju teda aj písať.

Ďakujem všetkým, ktorí ma sledujú, ak nejakí ostali a určite dúfam, že prídu aj ďalší a zaujme ich môj nový príbeh. 

Nápadov mám nespočetne mnoho a verím, modlím sa, aby som ich raz všetky dokázala priviesť dokonca!

S láskou, EmC <3