Human Error

4. kapitola- Hlasy

Sedela na posteli s hlavou v dlaniach a snažila sa kontrolovať hlasy, ktoré jej boli až priveľmi známe. V ušiach jej šumelo a zrazu pocítila ostrú bolesť čo jej prešla celým telom ako blesk, ktorý zasiahne bleskozvod počas búrky. Snažila sa lapiť dych a upokojiť sa. Bezvládne padla na posteľ a ochabnuté ruky jej viseli cez okraj. Z hrdla sa jej dral výkrik, ale statočne ho zadržala. Trvalo minimálne ďalšiu hodinu, kým to pominulo.

**

Bola zvyknutá na spaľovacie pohľady, ktoré ju sprevádzali každý deň. Je znechutená z toho, že ju každý nenávidí. Ani ju nepoznali a už bola odsudzovaná.

Zdvihla hlavu ešte vyššie ako doteraz a hrdo prekráčala okolo Stacy a jej namysleného frajera. Pohodila vlasmi a keď videla, ako Stacy švihli do protivnej tváre, musela sa usmiať. Zazrela, že jej priateľ zadržiava smiech. No okamžite zvážnel, takže si nebola istá, či neblúzni.

**

Páčilo sa mu, ako sa jej postavila. Mal čo robiť, aby si udržal vážnu tvár. Zasnívane za ňou hľadel, až pokým ho neprerušil tvrdý a majetnícky bozk. Prekvapene začal spolupracovať, ale okamžite sa odtiahol. Bez slova odišiel do triedy, rukou si utierajúc posledné zvyšky jej červeného rúžu.

Connor: Dnes ti to pristane.

Prekvapene a mierne vystrašene sa obzerala po triede, kde práve mali fyziku.

Elisia: Si tu?

Connor: Možno.

Elisia: Kto si?

Elisia: Haló?

Elisia: Ozvi sa.

Elisia: Prosím.

Connor: Učiteľka sa na teba zamerala. Odlož to Elisia, aby si sa nedostala do problémov.

Elisia: Ha! Vedela som, že si tu.

Elisia: Maj sa Connor.