Temná láska (Tomione) ja a bing spolupráca

Štvrtá kapitola

Tom sa prebudil v svojej posteli v slizolinskej spálni. Bol to piatok ráno a mal pred sebou posledný deň školy pred prázdninami.

Ale niečo mu bránilo v tom, aby bol šťastný a spokojný. Niečo, čo ho trápilo a znepokojovalo. Niečo, čo ho lákalo a fascinovalo. Bol to denník. Denník, ktorý mu umožňoval komunikovať s dievčaťom z budúcnosti. Dievčaťom, ktoré sa volalo Hermiona Grangerová.

Tom vedel, že denník bol súčasťou jeho duše. Že denník bol jeden z jeho horcruxov. Že denník bol spomienkou na jeho mladosť a moc. Tom vedel, že jeho cieľom bolo dostať sa z denníka pomocou Hermiony. Že chcel ovládnuť jej myseľ a telo. Že chcel použiť jej krv a mágiu. Ale niečo sa zmenilo. Niečo sa stalo medzi ním a Hermionou. Niečo, čo ho zmiatlo a prekvapilo. Tom začal cítiť niečo iné ako len pohŕdanie a nenávisť. Začal cítiť niečo iné ako len zvedavosť a manipuláciu. Začal cítiť niečo iné ako len potrebu a túžbu. Tom začal cítiť niečo nové a neznáme. Niečo hlboké a silné. Niečo krásne a nádherné. Tom začal cítiť lásku. A tak sa rozhodol urobiť niečo, čo nikdy predtým neurobil. Niečo, čo bolo nebezpečné a riskantné.

Niečo, čo bolo vzrušujúce a nádherné. Rozhodol sa vziať ju so sebou do svojej doby. Rozhodol sa ukázať jej svoju tvár a svoje telo. Rozhodol sa hovoriť s ňou osobne. Nechcel jej ublížiť ani ju zraniť. Chcel jej len pomôcť a porozumieť jej. Chcel jej len ukázať, že je viac ako si myslí. Chcel jej len dokázať, že ju miluje. A ona mu povedala áno. Ona mu dala šancu a dovolila mu ukázať jej svoj svet. Ona mu dôverovala a nechala sa ním viesť. Ona bola jeho a on bol jej. A tak sa pripravil na cestu. Zobral denník a schoval ho pod plášťom.

Vstal z postele a oblečený v tmavom habite vyšiel zo spálne. Prešiel chodbou plnou spiacich portrétov a schodmi plnými pohybujúcich sa krokov. Prešiel veľkou halou plnou prázdnych stolov a dverami plnými strážiacich gargojlov. Dospel k tajnej chodbe za obrazom zakladateľov rokfortu. Vstúpil do nej a zamkol za sebou dvere. Prešiel tmavou a úzkou chodbou plnou pavučín a prachu.

Dospel k kamennému portálu s nápisom: "Kto chce prejsť cez mňa, musí poznať heslo." Tom vedel heslo. Bolo to heslo, ktoré si vymyslel sám. Bolo to heslo, ktoré znelo: "Hermiona Grangerová." Vyslovil ho a portál sa otvoril. Tom vošiel do neho a ocitol sa v inej chodbe. Chodbe, ktorá bola svetlá a široká. Chodbe, ktorá bola plná portrétov a obrazov. Chodbe, ktorá bola plná ľudí a hluku. Tom sa ocitol v rokforte pred 50 rokmi. V rokforte, ktorý bol jeho domovom. V rokforte, ktorý bol jeho kráľovstvom. A teraz bol pripravený na to, aby ho ukázal Hermione.

Videl záblesk svetla. Po ktorom si musel zatieniť oči rukou, aby ho neoslepilo to zvláštne biele svetlo. Potom uvidel ju. Zrazu stála vedľa neho a on inštinktívne natiahol ruky, aby sa jej dotkol. Objal ju okolo pása a privinul si ju bližšie k sebe. Bol to len impulz. Chcel len vedieť aký je to pocit, konečne sa jej môcť dotknúť. Vyzeralo to tak, akoby ju to prekvapilo. Jej telo bolo chvíľu stuhnuté a znepokojivo chladné, no napokon aj ona veľmi opatrne objala jeho.

"Neverím, že sa to stalo," hlesla znepokojene. "Vitaj v mojom svete, Hermiona." bol viac než ochotný jej ukázať všetko, po čom jej srdce túži. Okrem skutočnej temnoty. Neveril, že by na niečo také bola pripravená. Pomaly ju pustil zo svojho objatia a chvíľu sa obaja spamätávali z toho silného zážitku.

Keď k nej opäť zdvihol zrak, uvedomil si, že sa naňho díva. Priam študuje každý detail jeho tváre. Vôbec po prvý raz bol spokojný s tým, že pôsobí tak dôveryhodne a príťažlivo. Čo však neznamenalo, že svoju tvár nenávidel o niečo menej než predtým.

Tom sa cítil zvláštne. Cítil sa nervózny a vzrušený. Cítil sa šťastný a spokojný. Cítil sa zamilovaný a milovaný.

Bol to pocit, ktorý nikdy predtým nezažil. Pocit, ktorý mu dávala Hermiona. Pocit, ktorý mu zmenil život.